Globalizácia

Globalizácia nie je stav, ale proces a možno ju chápať ako „formu ‚odnárodňovania‘, ktorá ovplyvňuje rôzne oblasti, ako je komunikácia, kultúra, životné prostredie, politika a hospodárstvo“. (Starke/Tosun 2019, 183)

„Globalizácia sa vzťahuje na celosvetovú vzájomnú závislosť, výmenu a procesy závislosti. Komunikačné a dopravné prostriedky sú obzvlášť významné pre celosvetové toky finančného kapitálu, tovaru, technológií, ľudí a myšlienok. Skutočnosť, že tieto vzájomné závislosti a účinky sú vnímateľné a uvedomované na celom svete vo vede a v každodennom živote, je – na rozdiel od predchádzajúcich nadlokálnych interakcií – podstatným znakom súčasnej fázy globalizácie.“ ( Kreff et al. 2011, 126) V tejto súvislosti sa ako mimoriadne dôležité javia nadnárodné alebo transkontinentálne výrobné reťazce, globálne prepojenia národov, relatívna strata významu národných štátov a univerzálna komodifikácia a kapitalizácia (porovnaj Auernheimer 2015, 17).

Fázy globalizácie

Existujú rôzne spôsoby rozdelenia globalizácie na fázy:

– Globalizácia 1.0: nový vek kolonizácie (1492 až 1800).

– Globalizácia 2.0: industrializácia (1800 až 2000)

– Globalizácia 3.0: informačný vek (od roku 2000 po súčasnosť)

Prvá fáza je charakterizovaná objavnými cestami, rozvojom svetového obchodu a kníhtlače. Druhá fáza zahŕňa americkú a francúzsku revolúciu a vynález parného stroja a železnice. Globalizácia 3.0 je charakterizovaná predovšetkým svetovým internetom a bezdrôtovým a káblovým prenosom dát (porovnaj Mäder 2018, 6).

Ďalším variantom delenia globalizácie je rozlišovanie predkoloniálnej, koloniálnej a súčasnej fázy globalizácie (porovnaj Gingrich 2011, 126).

Globalizácia ako proces

Globalizácia je

– percepčný jav, čo znamená, že svet (vzájomnosť) sa stáva „viditeľným“, ako aj to, že všetko vidí každý a každý. Tento proces sa vyznačuje najmä elektronickým zosilňovaním. Ľudia napríklad vnímajú krajiny iných krajín alebo spoznávajú nové kultúrne tradície. Táto „viditeľnosť“ je rozhodujúcim dôvodom nových migračných pohybov.

– Fenomén interakcie: Čoraz viac interakcií sa uskutočňuje na medzinárodnej úrovni. Tie sa navzájom ovplyvňujú a zahŕňajú nielen tovar a služby, ale aj módu, filmy, umenie, hudbu, jedlo atď. Preberajú sa alebo sa menia aj zvyky, ako napríklad stravovanie. Kultúry ţivotných priestorov uţ nie sú obmedzené na vlastný štát, ale sú prístupné aj iným štátom.

– Fenomén vzájomného prepojenia: Ak sa štruktúry interakcií zakorenia, vzniká fenomén vzájomného prepojenia. Dominantní aktéri (napr. štáty) strácajú štátnu nezávislosť, už nie sú autonómnymi „entitami“ ( Prisching 2019, 403). Navyše je ich suverenita týmito procesmi spochybnená (porov. tamže, 403).

5 Rozmery globalizácie

Globálne ekologické vplyvy

– Environmentálna ekonomika: Ekologické krízy predstavujú nové výzvy nielen pre štát, ale aj pre všetky ostatné krajiny. Napríklad nedostatok prírodných zdrojov, rastúca doprava alebo aj klimatické zmeny sú problémom pre všetky štáty, ktorých dôsledky sú rozšírené v celosvetovom meradle (porov. Preyer 2018, 309).

– Ekologická rovnováha: Je potrebné vytvoriť rovnováhu a koordináciu medzi „požiadavkou na výkon ako sociálnou normou a sociálnou rovnováhou pri využívaní životného prostredia“ ( tamže, 310).

Kultúrna globalizácia

– Konkurencia interpretácií: Prístup iných kultúr vytvára „globálny trh kultúrnych združení, ktoré súťažia o členov svojimi prísľubmi vykúpenia“. (ibid., 311).

– Globálna difúzia: Nové formy existujúcej praxe sa rekombinujú, takže globalizácia vedie k novému synkretizmu (porov. tamže, 311).

Ekonomická globalizácia

– Otvorenie trhu: Prepojenie výroby, služieb a marketingu globálnymi hráčmi vedie k otvoreniu nových trhov (porov. tamže).

– Sieťovanie: Sieťovanie komunikačných technológií je globálne. Predpokladá sa, že „globálny hospodársky systém vo svojej štruktúre a funkcii pozostáva zo segmentov hospodárskych odvetví, regiónov a štátov“( ibid., 312).

Politická globalizácia

– Globálne riadenie: Globálne problémy, ako sú choroby alebo znečistenie životného prostredia, znamenajú, že sa musia regulovať na medzinárodnej úrovni. V tomto kontexte globálne riadenie nie je svetová vláda, ale „nepriama politika“ (Willke 2002 (FN 307)), ktorá sa zaoberá riešením problémov (porovnaj Preyer 2018, 314).

– Globálne riadenie: V globalizovanej spoločnosti neexistuje aktér, ktorý by mohol prevziať úlohy globálneho riadenia. Je nereálne, aby aktér inštitucionalizoval legislatívu (porov. tamže, 315).

Globalizácia sociálnej komunikácie prostredníctvom moderných komunikačných technológií

– Sieť digitálnych médií: Digitalizácia vedie ku globálnej výmene informácií medzi jednotlivcami navzájom bez kontroly štátnych organizácií. Táto výmena by mohla viesť k „zmene nášho chápania sociálneho, ale aj dejín a vedomia“ (ibid., 316).

– Sprostredkovaný sektor: Moderné komunikačné technológie sa nazývajú aj sprostredkovaným sektorom, „prostredníctvom ktorého vznikajú nové formy ekonomickej spolupráce organizácie, komunikačných štruktúr a vzájomného sociálneho pozorovania“. (ibid., 316) Len vďaka tomu vzniká globálny komunikačný systém (porov. ibid.).

Literatúra

Auernheimer, Georg (2015): Dimenzie globalizácie. Úvod. Schwalbach: Wochenschau Verlag.

Duden Wirtschaft von A bis Z (2016): Grundlagenwissen für Schule und Studium, Beruf und Alltag. Vyd. 6. Mannheim: Bibliographisches Institut.

Kreff, Ferdinand et al. (2011): „Vymedzenie pojmov“: Lexikon der Globalisierung. Bielefeld: Transkript.

Mäder, Olaf B. (2018): Controlling klipp & klar. Wiesbaden: Springler Gabler.

Preyer, Gerhard (2018): Sociologická teória súčasnej spoločnosti I. Štúdie teórie členstva. Druhé vydanie. Wiesbaden: Springer VS.

Prisching, Mafred (2019): Globalizácia z pohľadu kultúrnej sociológie. In: Moebius, Stephan/ Nungesser, Frithjof/ Scherke, Katharina (eds.): Handbuch Kultursoziologie, vol. 3: Theorien – Methoden – Felder. Wiesbaden: Springer VS, 401-422.

Starke, Peter/ Tosun, Jale (2019): Globalizácia a difúzia. In: Obinger, Herbert/ Schmidt, Manfred G. (eds.): Handbuch Sozialpolitik. Wiesbaden: Springer VS, 181-203.

Willke, Helmut (2002): Dystopia. Štúdie o kríze poznania v moderných spoločnostiach. Frankfurt nad Mohanom: Suhrkamp.