Fuzzy kultúry

Jürgen Bolten sa ako vedec v oblasti kultúry a komunikácie zaoberá otázkami, čo sa vlastne definuje ako kultúry a ako ich možno opísať. Jeho koncepcia fuzzy kultúr obhajuje otvorené, viachodnotové chápanie kultúry, ktoré chápe kultúrne priestory ako dynamické sieťové štruktúry. V nadväznosti na fuzzy logiku Lotfiho Zadeha sa fuzzy vzťahuje na stavy, ktoré zostávajú rozmazané, a teda logicky viachodnotové (porovnaj Bolten 2011, 2).

Od dvojhodnotového k viachodnotovému poňatiu kultúry

Dvojhodnotové chápanie kultúry v prvej modernej dobe vychádzalo z predstavy, že každý národ tvorí vlastnú homogénnu skupinu, a preto ho treba považovať za samostatný. Podľa toho kultúrne hranice prebiehali synchrónne s geografickými hranicami a vlastnú kolektívnu identitu bolo možné konštruovať najmä prostredníctvom vymedzenia sa voči cudzine. V rámci tejto binárnej logiky sa faktory ako náboženstvo, etnická príslušnosť alebo jazyk mohli interpretovať ako kultúrne. Sociológ Ulrich Beck prirovnáva túto interpretáciu k obrazu kontajnera (porovnaj Bolten 2013, 2).

Sieť

V priebehu globalizácie však táto definícia čoraz viac strácala nárok na realitu. Kontajner bol nahradený obrazom interkultúrnej siete, ktorá je podľa Boltena jedinečnou devízou multivalentného konceptu kultúry. Jeho definícia uskutočňuje zmenu perspektívy, ktorá namiesto zdôrazňovania rozdielov predstavuje medzikultúrne vzťahy vzájomnosti. Každý jednotlivec je teda zároveň členom rôznych kolektívov, čo znamená, že už nie je možné robiť zovšeobecnenia, ale skôr hovoriť o relatívnych stupňoch príslušnosti. To platí tak na interkultúrnej, ako aj intrakultúrnej úrovni. V dôsledku toho fuzzy kultúry podliehajú neustálym štrukturálnym procesom zmien a možno ich označiť len za otvorené a heterogénne (porov. Bolten 2011, 2 – 4).

Treba zdôrazniť, že Boltenova koncepcia kultúry nenahrádza prvú, ale ju zahŕňa. Vo viachodnotovom spôsobe myslenia „oboje/i“ sa tak integruje dvojhodnotové „buď/alebo“. Tento vzťah je porovnateľný s taoistickým jin a jang, ktoré by boli nemysliteľné bez príslušného druhého (porov. Bolten 2011, 2). Je sporné, či viachodnotový koncept kultúry možno priradiť k druhej moderne, alebo funguje ako medzistupeň moderny (porov. Bolten 2013, 2).

Priblíženie

Problémom viachodnotového konceptu kultúry je, že jeho komplexnosť pri aplikácii môže rýchlo viesť k analytickej strate orientácie. Aby sa tomu predišlo, Bolten odporúča najprv priblížiť mikroúroveň konkrétneho poľa kultúrneho diania a až potom priblížiť makroúroveň štrukturálnych podmienok. Opakovaným prepínaním medzi týmito dvoma perspektívami by sa mohlo znížiť nebezpečenstvo zovšeobecnenia, pretože zistenia by už od začiatku boli uvedené do relatívneho vzťahu. Z mikroperspektívy sa tak všetko zvyčajne javí oveľa heterogénnejšie ako z makroperspektívy (porovnaj Bolten 2013, 3). Boltenov Sandbergov model slúži ako ďalšia ilustrácia štrukturálno-procesuálnej povahy kultúry.

Literatúra

Bolten, Jürgen (2014): Fuzzy Sandberg – oder: (Wie) lassen sich Kulturen beschreiben? http://iwk-jena.uni-jena.de/wp-content/uploads/2019/03/2014_Fuzzy_Sandberg.pdf [12.03.2020].

Bolten, Jürgen (2013): Fuzzy Cultures: Consequences of an open and multi-valued concept of culture for conceptualisations of intercultural personnel development measures (Fuzzy kultúry: Dôsledky otvoreného a viachodnotového konceptu kultúry pre konceptualizáciu opatrení interkultúrneho rozvoja zamestnancov). http://iwk-jena.uni-jena.de/wp-content/uploads/2019/03/Bolten_2013_Fuzzy_Cultures.pdf [12.03.2020].

Bolten, Jürgen: Fuzziness and Multivalency (2011): „Interkultúrna kompetencia“ na pozadí otvorenej koncepcie kultúry. http://iwk-jena.uni-jena.de/wp-content/uploads/2019/03/2011_Unschaerfe_Mehrwertigkeit_Ik-Kompetenz_fuzzy.pdf [12.03.2020].

Bolten, Jürgen (2010): Fuzzy diverzita“ ako základ zručností v medzikultúrnom dialógu. http://iwk-jena.uni-jena.de/wp-content/uploads/2019/03/2010_FuzzyDiversity_EWE_Auernheimer.pdf [04.03.2020].