Termín feminizmus označuje a) „hnutie, ktoré presadzuje politicko-praktické opatrenia na zlepšenie životných šancí žien ( ženské hnutie, emancipácia) a b) teoreticko-vedecké úsilie o vnímanie a prekonanie diskriminácie ženského pohlavia ako prekážky vedeckého (a praktického) poznania“ (Bundeszentrale für politische Bildung o.J.).
Zásadná zmena postavenia žien sa predpokladá úpravou životných situácií, sociálnych rolí, ako aj štruktúr a procesov, ktoré konceptualizujú podriadenosť žien (porov. Thiessen 2008, 38).
Historické pozadie ženského hnutia
Z historického hľadiska feminizmus charakterizuje hnutie, ktoré sa politicky a sociálne formovalo a presadzovalo teoretické usmernenie. V 18. a 19. storočí vzniklo ženské hnutie z predchádzajúcich hnutí, ktoré boli kritické voči spoločnosti a nadvláde a usilovali sa o vytvorenie rovnakých občianskych práv pre ženy, aké už platili pre mužov, a okrem iného aj v oblasti reprodukcie (porovnaj Müller 2013, 132, 134). Medzi rôzne feministické hnutia patria napríklad liberálny feminizmus, ekofeminizmus a černošský feminizmus (porovnaj Thiessen 2008, 38).
Ešte pred vznikom týchto hnutí boli feministické prístupy v literárnej oblasti zastúpené okrem iných Simone de Beauvoir, Mary Wollstonecraftovou a Virginiou Woolfovou. Elaine Showalter chronologicky pomenúva tri fázy ženského písania: 1. Feministická fáza (1840 – 1880), v ktorej sa napodobňovali estetické normy a štandardy mužov, 2. Feministická fáza (1880 – 1920), v ktorej sa často presadzovali radikálne a separatistické postoje, a 3. Ženská fáza (1920 – súčasnosť), ktorá sa zameriava predovšetkým na ženské písanie a skúsenosti (porov. Barry 2009, 116, 118). Judith Butler je v súčasnosti autorkou, ktorá sa venuje najmä rodovej problematike (porov. Barry 2009, 139; Thiessen 2008, 41).
Medzi najvýznamnejšie hnutia patria dve ženské hnutia zo 60. a 70. rokov 20. storočia, v ktorých ženy vznášali požiadavky najmä v oblasti sexuality a populačnej politiky (porovnaj Barry 2009, 116 a nasl.; Müller 2013, 131). Celkovo bola neplatená práca, ktorú vykonávali, tiež dôležitou témou od Francúzskej revolúcie až po hnutia v bývalej NDR. V druhej polovici 19. storočia dochádzalo k rozkolom medzi ženami, keďže požiadavky súviseli s príslušnou triedou ich (manželov) mužov, takže proletárske a buržoázne ženy boli vo vzájomnom rozpore a v niektorých prípadoch sa museli opäť podriadiť svojim mužom (porovnaj Müller 2013, 131f.).
Na druhej strane, druhá polovica 20. storočia sa opäť výrazne orientovala na prvé ženské hnutie. Feminizmus bol spojený so socializmom a tým, že sa odlíšil od mužov, usiloval sa o vlastnú kultúru v politickej sfére, ako aj vo výskume. Napriek prechodným úspechom v NDR, ako napríklad povolenie interrupcie, boli ženy stále do veľkej miery odsúvané do úzadia (porovnaj Müller 2013, 133).
Feminizmus v akademickom a súčasnom diskurze
Feministická kritika je „špecifický druh politického diskurzu: kritika a teoretická prax, ktorá sa angažuje v boji proti patriarchátu a sexizmu“ (Moi 1989, 117). Namiesto o „feminizme“ by sme však mali hovoriť skôr o „feminizmoch“, pretože záujmy jednotlivých hnutí sú veľmi rôznorodé – hoci vzájomná výmena, ako aj ovplyvňovanie sa uskutočňovali a naďalej uskutočňujú (porovnaj Lenz 2018).
Napriek početným prístupom ich možno spájať na základe podobného chápania rodu a spoločnosti. Možno rozlišovať medzi štrukturálnym feminizmom, ktorý sa zameriava na rodové nerovnosti a mocenské vzťahy, a inštitucionálnym feminizmom, ktorý sa viac zameriava na pragmatické reformy a štrukturálne zmeny. K ďalším podkategóriám patria diskurzívne feminizmy, ktoré sa zameriavajú na to, ako sa obrazy rodu kultúrne vytvárajú a šíria, a queer feminizmy, ktoré sa zaoberajú sexuálnou a telesnou rozmanitosťou a požadujú jej uznanie. (porovnaj Lenz 2018).
Okrem feminizmov a ženského hnutia treba najmä v akademickom kontexte rozlišovať rodové štúdiá, ktoré sú interdisciplinárnou vednou disciplínou, ktorá kriticky skúma kultúrne a sociálne podmienky z rodovej perspektívy, pričom sa opiera o vedecké teórie a metódy (porov. Lenz 2018).
Feminizmus zohráva dôležitú úlohu aj v súčasných spoločenských diskurzoch. Za zmienku stojí najmä a dodnes aktuálne hnutie MeToo, ktoré v roku 2006 spustila americká aktivistka Tarana Burke a ktoré sa stalo populárnym až v roku 2017 prostredníctvom tweetu #MeToo Alyssy Milanos. Tá vyzýva ľudí, aby zdieľali tento hashtag, ak už boli rovnako ako ona vystavení sexualizovanému násiliu (porovnaj Martini 2020, 1). „Vo svojej podstate […] je [debata #MeToo] o tom, že ženy chcú určovať svoje vlastné telo a sexualitu“ (Lenz 2018).
K. Rowlingová začala ďalšiu kontroverznú debatu koncom roka 2019 tweetom, v ktorom podporila britskú výskumníčku Mayu Forstaterovú, ktorá predtým vyhlásila, že biologické pohlavie nemožno zmeniť (porov. Steiner 2019). To vyvolalo kritiku zo strany transrodovej komunity (porov. Hanfeld 2020). j. k. Rowlingová však zdôrazňuje, že obhajuje práva žien, mužov, homosexuálov, heterosexuálov a transsexuálov (porov. Rowling 2020).
Literatúra
Barry, Peter (2009): Začiatok teórie. Úvod do literárnej a kultúrnej teórie.
Peter Barry a Helen Carr (eds.). Tretie vydanie. Manchester and New York: Manchester University Press.
Bundeszentrale für politische Bildung (b.d.): Feminismus. Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie. https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/politiklexikon/17484/feminismus [18.09.2020].
Hanfeld, Michael (2020): J. K. Rowlingová vystúpila v spore o transrodové myšlienky. FAZ.NET.https://www.faz.net/aktuell/feuilleton/debatten/j-k-rowling-legt-im-streit-um-transgender-vorstellungen-nach-16810240.html#void [19.09.2020].
Lenz, Ilse (2018): Od opatrovateľskej práce k #MeToo. Aktuálne feministické otázky a diskusie v Nemecku. Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie. bpb.de/apuz/267940/von-der-sorgearbeit-bis-metoo-aktuelle-feministische-themen-und-debatten-in-deutschland?p=all [19.09.2020].
Martini, Franziska (2020): Kto je #MeToo? Sieťové analytické skúmanie (anti)feministických protestov na Twitteri…. Media & Communication Studies 3 (68): 255.
Moi, Toril (1989): Feministka, žena, ženský. In: The Feminist Reader (Feministická čítanka). Essays in Gender and the Politics of Literary Criticism (Eseje o rode a politike literárnej kritiky). Catherine Belsey a Jane Moore (eds.). New York: Basil Blackwell, 117 – 32.
Müller, Ursula G.T. (2013): Feministická literatúra: Politický domov pre feminizmus – pol sveta pre ľavicu. Politické umiestnenie feminizmu. Wiesbaden: Springer VS.
Rowlingová, Joanne K. (2020): J. K. Rowlingová píše o svojich dôvodoch, prečo sa vyjadruje k sexuálnym a rodovým otázkam. J. K. ROWLINGOVÁ. https://www.jkrowling.com/opinions/j-k-rowling-writes-about-her-reasons-for-speaking-out-on-sex-and-gender-issues/ [19.09.2020].
Steinerová, Noëlle. (2019): J. K. Rowlingová si vyslúžila shitstorm kvôli tweetu o pohlaví. Nau media.https://www.nau.ch/people/welt/jk-rowling-erntet-shitstorm-wegen-geschlechter-tweet-65631793 [19.09.2020].
Thiessenová, Barbara (2008): Feminizmus: Rozdiely a kontroverzie. In: Handbook of Women’s and Gender Studies (Príručka ženských a rodových štúdií). Teórie, metódy, empíria. Ruth Becker a Beate
Kortendiek (eds.). Druhé a aktualizované vydanie. Edícia. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften, 37-44.