Exotika

S pojmom exotika sa stretávame v sociológii, literatúre a umení, ako aj v lingvistike. V sociológii, ako aj v literatúre a umení sa termínom exotizmus označujú „otvorené postoje k cudziemu“ (von Beyme 2008, s. 8), najmä k cudzím kultúram. Slovo pochádza z gréckeho prídavného mena exotikós a znamená „cudzí“, „zvláštny“ (Kuske/Czerny 1999, s. 616).

Postkoloniálne štúdie

Ako ukazujú postkoloniálne štúdie, termín bol prvýkrát použitý v roku 1599 (von Beyme 2008, s. 7). Základom je, že príslušné iné kultúry sú vnímané ako „vzdialené – či už v čase, priestore alebo sociálne – a ako odlišné od vlastnej kultúry“ (Kuske/Czerny 1999, s. 616). Na jednej strane sa tento postoj spája s „vymedzením vlastnej kultúry voči údajne cudzej kultúre“ (tamže). Na druhej strane sa na druhú kultúru nazerá z individuálneho hľadiska. Týmto spôsobom sa reflektuje príslušná „vlastná realita, […] želania a sny, ako aj zlyhania, ktoré príslušná spoločnosť vyžaduje od svojich členov“. (ibid.)

Stereotypizácia

Zvyčajne sa berú do úvahy a zdôrazňujú len osobitné charakteristiky cudzej kultúry, napríklad „palmy, piesočnaté pláže, bazáre preplnené ľuďmi, ženy v šatkách alebo ‚fúzaté fanatičky'“ (ibid.). V dôsledku stereotypizácie sa zamedzuje nezaujatý prístup k inej kultúre a nemôže dôjsť k intenzívnejšiemu zapojeniu alebo dokonca reflexii.

Z historického hľadiska bola európska exotika obzvlášť významná vo svojej etnocentrickej podobe. Tu bol úzko spojený s kolonializmom. Európska mocenská prevaha sa zdôvodňovala tým, že sa údajne nachádzali na „kultúrne vyššom stupni vývoja spoločnosti“ (tamže, s. 617).

Ambivalencia

Tento pojem sa vyznačuje ambivalentnosťou. Na jednej strane totiž zahŕňa „pozitívnu stránku fascinácie cudzím, ktorá vzbudzovala pochopenie a sympatie“ (von Beyme 2008, s. 7). Na druhej strane je tu predovšetkým „negatívna stránka predsudkov, eurocentrizmu, imperializmu, rasizmu a sexizmu“ (tamže).

Historický vývoj

Von Beyme rozdeľuje historické fázy exotiky do celkovo štyroch vývojových štádií: predmodernizmus, imperializmus, klasická moderna a postmodernizmus. (tamže, s. 9 a nasl.) „Fascinácia exotikou má dlhú históriu a vyvinula sa od extrémne hierarchického chápania voči „cudziemu“ z iných kontinentov až po koncepciu rovnosti, ktorá dokonca predpokladala hybridizáciu a kreolizáciu kultúr.“ (tamže, s. 7)

Vyrovnávanie sa s vlastným

Zaobchádzanie s cudzím môže zároveň zahŕňať aj zaobchádzanie „s vlastným, s vlastnými potrebami a okolnosťami“ (Maschke 1996, s. 9). Podľa Maschkeho schopnosť a ochota učiť sa od iných kultúr môže byť vnímaná ako pozitívne rozšírenie vlastného obzoru, prostredníctvom ktorého možno reflektovať „vlastné osobné a sociálne vzorce usporiadania“ (tamže). „Človek hľadá alternatívne možnosti kultúry, t. j. iné koncepcie sveta, hodnoty, postoje alebo iné formy sociálneho správania, vzťahov a organizácie. Často dochádza k prehodnocovaniu cudzích a získavajú charakter vzorov“. (ibid.)

Lingvistika

V lingvistike sa termínom exotizmus označuje výpožička slova. V jazyku darcu toto vypožičané slovo označuje „veci a zvyky“ (Schmöe 2016, s. 192), ktoré sú typické pre túto kultúru a „nie sú súčasťou kultúrnej tradície v jazyku príjemcu“ (ibid.). Pri používaní týchto exotizmov je rozhodujúce spojenie s charakteristickou vecou kultúry pôvodu. Príkladom je malajské slovo sarong, ktoré v nemčine znamená bedrová sukňa, ako aj ruské slovo balalajka alebo anglické cowboy (ibid.).

Len čo sa cudzia vec alebo zvyk začlení do jazykového systému preberajúceho jazyka, termín exotizmus už nie je vhodný. Príkladom je fínske slovo sauna v nemčine. (Porov. tamže).

Literatúra

Schmöe, Friederike (2016): Exotismus. In: Helmut Glück u. Michael Rödel (eds.): Metzler Lexikon Sprache, 5. vyd. Stuttgart: J. B. Metzler, s. 192.

Kuske, Silvia a Astrid Czerny (1999): Orientalism/ Exoticism. In: Christoph Auffarth, Jutta Bernard, Hubert Mohr et. al. (eds.): Metzler Lexikon Religion. Stuttgart: J. B. Metzler, s. 616 – 619. Elektronický zdroj dostupný na: https://doi.org/10.1007/978-3-476-03703-9_197.

Maschke, Annegret (1996): Exotika alebo interkultúrne vzdelávanie. Etnologické perspektívy New Age a psychoterapie. Ed. medzinárodného inštitútu pre výskum komparatívnej kultúrnej terapie. Berlin: VWB Verlag für Wissenschaft und Bildung. (= Research Reports on Transcultural Medicine and Psychotherapy, zv. 3).

von Beyme, Klaus (2008): Fascinácia exotikou. Exotika, rasizmus a sexizmus v umení. Mníchov: Wilhelm Fink.