Etnológia

Termín etnológia je zložený z dvoch gréckych slov ethnos „ľudia“ a logos „zákazník“, takže táto disciplína sa až do 20. storočia nazývala etnológia (Fischer 2003, 16).

Etnológia je vedná disciplína, ktorá svoj výskum zameriava na metodologické a teoretické skúmanie rôznych etnických skupín. Tento vedecký prístup k etnikám sa usiluje najmä o vytvorenie porovnania, t. j.: „etnologický diskurz tak vyvinul špecifické spôsoby definovania hraníc, určovania kolektívnych identít a jednoznačnej (kultúrnej) príslušnosti“ (Friese 2007, 190).

Spoločenstvá kolektívnej identity

Pre tento vedecky reflektovaný proces poznania je podstatná diskusia o jednotlivých etnických skupinách, pričom nejde o akcentovanie jednotlivcov, ale o reprezentáciu kolektívu. Pod kolektívom sa v tomto kontexte rozumie etnicita, ktorá zahŕňa existenciu spoločenstva. „Členovia etnického spoločenstva sa považujú za homogénne spoločenstvo s kolektívnou identitou“ (Broszinsky-Schwabe 2011, 52) a týmto sebauvedomením vytvárajú jasnú diferenciu od iných etnických zoskupení. Komunity sa odvolávajú na rovnaký pôvod, spoločnú históriu, konvenčnú príbuznosť v kultúre a životnom štýle a individuálne „etnické sebauvedomenie“(Broszinsky-Schwabe 2011, 52).

Tieto parametre nielenže umožňujú etnologickému poľu zapojiť sa do diferencovanej diskusie, ale ponúkajú aj porovnanie „vlastnej kultúry, dokonca a najmä vtedy, keď Druhý slúži na konštituovanie a pochopenie vlastnej kultúry“ (Friese 2007, 189).

Široká oblasť výskumu

Vzhľadom na rôznorodosť národov sa táto oblasť rozdelila na rôzne subdisciplíny, pretože nie je možné, aby sa vedci zamerali na „všetky predmety, problémy a metódy predmetu“ (Fischer 2003, 18). Vznikli dve hlavné ťažiská: Región a kultúra.

V regionálnej subdisciplíne sa možno zamerať napríklad na kontinenty, subkontinenty alebo historicky súvisiace regióny. Kultúrna subdisciplína sa zaoberá rôznymi oblasťami, ako sú umenie, náboženstvo a hospodárstvo. Okrem toho si disciplína stanovuje ďalšie ťažiskové body, ktoré sa týkajú špecifických výskumných otázok a výskumných prístupov, čo vedie k širokému spektru potenciálnych subdisciplín, ktoré „hraničia alebo sa [prekrývajú] s oblasťami iných disciplín“ (Fischer 2003, 18 f.).

Literatúra

Broszinsky-Schwabe, Edith (2011): Interkultúrna komunikácia. Nedorozumenia – porozumenie. Wiesbaden: Springer.

Fischer, Hans (2003): (Fischer): Etnológia ako vedecká disciplína. In: Fischer, Hans/ Beer, Bettina (eds.): Ethnologie. Úvod a prehľad. Berlin: Reimer, 13-31.

Friese, Heidrun (2007): Etnografické, etnologické a kultúrnoantropologické prístupy. In: Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidenmann, Doris (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz. Základné pojmy – teórie – oblasti použitia. Stuttgart: Metzler, 188-200.

Reichmayr, Johannes/ Ottomayer, Klaus (2007): Etnopsychoanalýza a hĺbková hermeneutika. In: Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidenmann, Doris (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz. Základné pojmy – teórie – oblasti použitia. Stuttgart: Metzler, 249-260.