Etnocentrizmus

Termín etnocentrizmus pochádza z gréckeho slova ethnos, ktoré znamená „ľudia“. Ľud sa pohybuje v centre ako doktrína, ideológia alebo intelektuálny prúd.

Interdisciplinárny termín

Medzičasom sa etnocentrizmus stal bežným termínom, ktorý nachádza interdisciplinárne uplatnenie. Používa sa v psychológii, sociálnych vedách a politológii. Etnocentrizmus sa chápe ako zaujatosť jednotlivca voči kultúrne cudzím ľuďom a skupinám. Človek sa pozerá cez okuliare vlastnej kultúry („vlastnej skupiny“), robí z nej štandard a na základe toho interpretuje príslušnú inú kultúru („cudziu skupinu“). To vedie k nereflektovanému prenosu postojov z vlastnej kultúry. Popri tom možno pozorovať normatívne tendencie: Ľudia považujú vlastnú kultúru a náboženstvo za dobré, morálne a cnostné. Cudzie skupiny sú naopak považované za zlé, nemorálne a ohrozujúce.

Predsudky a stereotypy

Svoju úlohu teda zohrávajú aj stereotypy a predsudky, ktoré, ak sa neprehodnotia, sa môžu stať základom pre rasistické alebo nacionalistické správanie: „Etnocentrizmus presahuje obyčajnú xenofóbiu v tom, že cudzie je vnímané nielen ako cudzie, a teda desivé, ale predovšetkým ako ´podradné´ v dôsledku prehnaného pocitu my“ (Wahle 2017, 231).

Definičným protikladom etnocentrizmu je polycentrizmus, ktorý presadzuje otvorený a tolerantný postoj k ľuďom iných kultúr, spôsobov života a názorov. Rešpektuje sa jedinečnosť a nezávislosť iných kultúr a kriticky sa pritom reflektujú vlastné kultúrne hodnoty a postoje.

Etnocentrizmus sa vzťahuje na tendenciu skupiny považovať vlastnú kultúru, tradície, hodnoty a normy za nadradené a „správne“ v porovnaní s inými kultúrami a skupinami. Etnocentrizmus môže viesť k tomu, že ľudia vnímajú iné kultúry ako „cudzie“, „exotické“ alebo „menejcenné“ a znevažujú ich alebo diskriminujú. Etnocentrizmus môže viesť aj k predsudkom, stereotypom a konfliktom medzi rôznymi skupinami. Je dôležité poznamenať, že etnocentrizmus nie je založený len na etnickej príslušnosti, ale môže byť založený aj na iných znakoch identity, ako je náboženstvo, jazyk, pohlavie alebo sexuálna orientácia.

Etnocentrizmus je spôsob myslenia, pri ktorom sa vlastná kultúra, náboženstvo alebo národ považujú za autoritatívne pri hodnotení a interpretácii sveta. Nejde len o oceňovanie vlastnej kultúry, ale aj o pohŕdanie inými kultúrami alebo ich odmietanie. Etnocentrickí ľudia majú tendenciu považovať vlastné kultúrne dedičstvo za jediný legitímny základ hodnôt a noriem a podľa toho hodnotia ostatné kultúry. To môže viesť k skreslenému a negatívnemu vnímaniu iných kultúr.

Etnocentrizmus sa môže prejavovať na rôznych úrovniach. Na individuálnej úrovni môže etnocentrizmus viesť k predsudkom a diskriminácii, napríklad keď je osoba odmietaná alebo diskriminovaná kvôli svojmu kultúrnemu pôvodu. Na spoločenskej úrovni môže etnocentrizmus viesť k sociálnej nerovnosti a rasizmu. Môže tiež prispievať k podnecovaniu konfliktov medzi rôznymi kultúrami alebo národmi.

Je dôležité zdôrazniť, že etnocentrizmus nie je univerzálnou ľudskou vlastnosťou, ale kultúrnou konštrukciou, ktorá sa môže v jednotlivých kultúrach líšiť. Kultúrna rozmanitosť a medzikultúrnosť sú dôležitými prvkami otvorenej a tolerantnej spoločnosti, ktorá podporuje rešpekt a uznanie rôznych kultúr a perspektív.

Literatúra

Ahlheim, Klaus (2013): Rechtsextremismus, Ethnozentrismus, politische Bildung. Kritische Beiträge zur Bildungswissenschaft, zv. 8. Hannover: Offizin.

Hagedorn, Jörg et al. (eds.) (2010): Etnicita, rod, rodina a škola: heterogenita ako výzva pre vzdelávanie. Wiesbaden: VS.

Sumner, William Graham (2007): Folkways. A Study of Mores, Manners, Customs and Morals. Reprint Cosimo Classics. New York: Dover Publications.

Wahle, Štefan (2017): Fremdheitserlebnisse und Helferphantasien unter dem Einfluss von Ehtnozentrismus. Vyd. 2. Norderstedt: Books on Demand.