Eristická dialektika (Arthur Schopenhauer)
Arthur Schopenhauer bol nemecký filozof, spisovateľ a univerzitný pedagóg. Narodil sa v roku 1788 v Gdansku ako syn obchodníkovej rodiny. V rokoch 1803/1804 Schopenhauer podnikol vzdelávaciu cestu po Európe. Potom študoval medicínu v Göttingene a potom filozofiu v Berlíne. V roku 1813 Schopenhauer získal aj doktorát z filozofie. V roku 1819 vyšlo jeho hlavné dielo Die Welt als Wille und Vorstellung (Svet ako vôľa a predstava). O rok neskôr začal vyučovať na Berlínskej univerzite. Kvôli epidémii Schopenhauer v roku 1831 utiekol do Frankfurtu nad Mohanom, kde v roku 1860 zomrel.
Eristická dialektika – Umenie mať pravdu
„Eristická dialektika je umenie sporiť sa a sporiť sa tak, aby sme mali pravdu, to znamená per fas et nefas (so správnym a so zlým).“ (Schopenhauer 2019, 10)
Arthur Schopenhauer označuje „prirodzenú[] zlobu“ (tamže, 10), „vrodenú márnivosť“ (tamže, 10 a nasl.) a „garnitúru“ (tamže, 11) za základné ľudské vlastnosti a zároveň za príčiny nevyhnutnosti eristickej dialektiky. Prvá z nich znamená, že ľudia nie sú v zásade čestní a nehovoria len pravdu. Márnivosť smeruje k tomu, aby sme sa nechceli mýliť a aby náš partner nemal pravdu. A napokon lokajstvo znamená, že ľudia najprv hovoria a až potom myslia (porov. Schopenhauer 2019).
Čo však vlastne znamená eristická dialektika? Ako už vyplynulo z vyššie uvedeného citátu, v Eristickej dialektike ide o to, aby sme mali pri diskusii pravdu per fas, t. j. prípustným spôsobom, a per nefas, t. j. neprípustným spôsobom. Prípustným spôsobom znamená hovoriť pravdu, ale neprípustným spôsobom znamená nehovoriť pravdu. Ak si neskôr uvedomíme, že sme sa mýlili, mali by sme to urobiť tak, akoby sme mali pravdu (porov. Schopenhauer 2019): „Pravda by sa mala javiť ako nepravda a nepravda ako pravda“ (Schopenhauer 2019, 11).
Tvrdenie možno posudzovať jednak z hľadiska jeho objektívnej pravdy, jednak z hľadiska jeho platnosti u partnera rozhovoru. V eristickej dialektike nie je dôležitá pravdivosť tvrdenia, ale to, či ho dokážeme zodpovedajúcim spôsobom obhájiť a či ho ako pravdivé akceptuje aj interlokutor. „Preto sa stáva, že ten, kto vedie spor, spravidla nebojuje o pravdu, ale o svoju propozíciu“ (Schopenhauer 2019, 12). Záujem o pravdu ustupuje záujmu o márnosť (porovnaj Schopenhauer 2019).
Eristickú dialektiku treba odlíšiť od logiky, t. j. čistej objektívnej pravdy, ako aj od sofistiky, teda tvrdenia nepravdivých propozícií, pretože logika aj sofistika predpokladajú, že poznáme pravdu. Keďže však podľa Schopenhauera nevieme, čo je pravda, môžeme ju v spore zanedbať. Eristickú dialektiku tak možno skôr považovať za „logiku zdania“ (Schopenhauer 2019, 20).
O metaforike sporu
Je nápadné, že Schopenhauer používa pre spor metafory, ktoré majú vojnový charakter – napr. útok a obrana, útočenie a obrana, protivníci, zbrane, víťazi, hádka, úder, ako aj boj. Okrem toho prirovnáva disputáciu k šermu: „udrieť a parírovať, to je to, na čom záleží, práve tak v dialektike: je to intelektuálne umenie šermu“ (Schopenhauer 2019, 21 n.). Lakhoff a Johnson upozorňujú, že metafory ovplyvňujú nielen jazyk, ale aj myslenie a konanie. Podľa toho pri diskusii útočíme a obhajujeme svoje tvrdenie. Chceme poraziť svojho oponenta a vyhrať diskusiu tým, že máme pravdu (porov. Lakhoff/ Johnson 2007).
Ako však môže niekto v diskusii zostať v práve? Schopenhauer hovorí o pomôckach, o „nerovnomerne rozdelenom prirodzenom nadaní“ (Schopenhauer 2019, 13) – v závislosti od šikovnosti človeka. Na tento účel uvádza 38 tzv. artefaktov, ktoré sú uvedené nižšie (porov. Schopenhauer 2019).
Artefakty
– Umelosť 1: Expanzia
– Umelosť 2: Homonymia
– Artefakt 3: Absolutizácia
– Artefakt 4: Obchádzky
– Umelý trik 5: Premisy ad populum a ex concessis
– Úskok 6: Skryté petitio principii
– Trik č. 7: Povolenie viac, než je nevyhnutné
– Trik 8: Provokácia kladením otázok
– Umenie 9: Ústupok od obchádzok
– Trik č. 10: Ustúpenie zo vzdoru
– Trik č. 11: Indukcia z ústupkov
– Trik 12: Eufemizmy a dysfemizmy
– Termín 13: Menšie zlo
– Trik 14: Presadzovanie práva
– Trik 15: Fígeľ
– Trik 16: Ad populum
– Trik 17: Sofistika
– Trik 18: Prerušenie diskusie
– Trik 19: Preberanie argumentov do všeobecnej roviny
– Trik 20: Získavanie dôkazov tajným spôsobom
– Trik 21: Hranie úskokov
– Trik 22: Hranie argumentov ako petitio
– Trik 23: Vyprovokovať preháňanie
– Trik 24: Vyvrátenie dôsledkov
– Trik 25: Vyvrátenie protipríkladom
– Trik 26: Retorzia
– Trik 27: Rozvíjanie provokácie
– Trik 28: Argumentum ad auditores
– Trik 29: Odklon od témy
– Trik 30: Odvolanie sa na autoritu
– Trik 31: Vyjadriť nepochopenie, tvrdiť nepochopiteľnosť
– Trik 32: Vyvrátenie rekurziou
– Trik 33: Popieranie aplikovateľnosti
– Trik 34: Obchádzanie
– Trik 35: Argumentum ab utili
– Trik 36: Simulovaný argument
– Trik 37: Vyvrátenie tvrdenia dôkazom
– Trik 38: Ad personam (porovnaj Schopenhauer 2019)
Literatúra
Lakhoff, George/ Johnson, Mark (2007): Living in Metaphors. Konštrukcia a používanie jazykových obrazov. Vyd. 5. Heidelberg: Carl Auer Systems.
Schopenhauer, Arthur (2019): Umenie mať pravdu. Vyd. 16. Hamburg: Nikol.