Emic vs. etic

Pojmy emic a etic pochádzajú z etnolingvistiky. Označujú dve protichodné vedecko-metodologické výskumné perspektívy. V spoločenských vedách a v komparatívnom a interkultúrnom výskume môžu výskumníci tiež uplatňovať emický alebo etický prístup.

Externá a interná perspektíva

Emická perspektíva je založená na kultúrne primeranom vnútornom pohľade – pokúša sa pozerať na javy očami tých, ktorých sa týkajú, čím vytvára ideál „perspektívnosti“ v humanitných vedách. Zámerom emického prístupu je odhaliť funkčne relevantné aspekty v rámci kultúry.

Na druhej strane v rámci etického prístupu výskumníci zaujímajú stanovisko mimo skúmanej kultúry a snažia sa vyhovieť prírodovednému ideálu „objektivity“. Týmto spôsobom sa majú nájsť univerzálne platné porovnávacie štandardy (porovnaj Helfrich-Hölter 2013, 27).

O vzniku termínov

Oba termíny prvýkrát použil americký lingvista a antropológ Kenneth Pike vo svojej knihe Language in Relation to a Unified Theory of the Structure of Human Behavior (1967). Nemecké slová emisch a etisch boli odvodené z anglických termínov emic a etic. Tie pochádzajú z lingvistiky – fonetika opisuje zvukové vlastnosti, ktoré možno použiť na opis zvukového inventára všetkých jazykov, zatiaľ čo fonematika identifikuje tie zvukové vlastnosti, ktoré prispievajú k diferenciácii významu v rámci skúmaného jazyka. Neskôr túto dvojicu termínov prevzal a upravil Harris.

Cieľom etického prístupu je skúmať vplyv kultúry na individuálne konanie a myslenie. Vníma sa ako „nezávislá“ premenná, napr. v podobe školských podmienok alebo výchovných štýlov, ktorá ovplyvňuje „závislé“ premenné (učenie, konanie).

Podľa emického prístupu je však kultúra faktorom v rámci jednotlivca, t. j. neoddeliteľnou súčasťou ľudského myslenia a konania.

Rozdiely v prístupoch

Oba prístupy sa môžu týkať aj dôvodov a príčin určitých činností. Príčiny konania nemusia byť nevyhnutne vedomé príslušnej osobe, a preto ich možno skúmať z etického hľadiska. Na druhej strane, ak príčiny vlastného konania a myslenia vysvetľuje samotná dotknutá osoba, skúma ich z emickej perspektívy.

Lohmeier uvádza nasledujúci príklad emického prístupu: katolík zo Severného Írska skúma problémy vo svojej vlasti a patrí do skúmanej oblasti. Naproti tomu protestantský Severoírčan realizujúci podobný projekt v katolíckom meste v Severnom Írsku by bol príkladom etického prístupu (porovnaj Lohmeier 2017, 31).

Emic vs. etic?

Etická a emická perspektíva sa navzájom nevylučujú, skôr sa dopĺňajú. Jacobs a Helfrich-Hölter sa odvolávajú na Berryho: „Pre komparatívnu etickú štúdiu dvoch kultúr musí byť každá z nich analyzovaná emicky. Podľa jeho názoru sa na začiatku porovnávacej kultúrnej štúdie výskumníci riadia konceptom, ktorý má pôvod v ich vlastnej kultúre, t. j. je emický (porov. Jacobs 2000; Helfrich-Hölter 2013).

V dôsledku implikovaného etického prístupu sa prenášaním pozorovaní z jednej kultúry do druhej stáva emickým konceptom aj v rámci cudzej kultúry. Prostredníctvom modifikácie možno vytvoriť emický koncept aj pre cudziu kultúru, takže emické štúdie prebiehajú v oboch kultúrach paralelne. Ak sa skúmané koncepty prekrývajú, je možné medzikultúrne porovnanie (porovnaj Jacobs 2000, 132).

Literatúra

Harris, Marvin (1976): História a význam rozlišovania emic/etic. In: Annual Review of Anthropology (Výročný prehľad antropológie). 5th ed. New York: Columbia University, 329-350.

Helfrich-Hölter, Hede (2013): Komparatívna kultúrna psychológia. Wiesbaden: Springer.

Jacobs, Gabriele (2000): Kultúrne rozdiely vo vnímaní spravodlivosti európskymi manažérmi: porovnávacia štúdia personálnych rozhodnutí v bankovom sektore. Münster: LIT.

Lohmeier, Christine (2017): Between „gone native“ and „one of us“: reflections on etic and emic positioning on the research field (Medzi „rodným“ a „jedným z nás“: úvahy o etickom a emickom postavení na výskumnom poli). In: Scheu, Andreas M. (ed.): Evaluating Qualitative Data: Strategies, Procedures and Methods of Interpretting Non-standardised Data in Communication Studies (Vyhodnocovanie kvalitatívnych údajov: stratégie, postupy a metódy interpretácie neštandardizovaných údajov v komunikačných štúdiách). Münster: Springer, 29-39.

Pike, Kenneth (1967): Jazyk vo vzťahu k jednotnej teórii štruktúry ľudského správania. Haag [et al:]. Mouton.