Dramatizácia a oddramatizovanie rodu

Pri rodovo reflektovanom správaní a komunikácii sa často vyskytuje problém, že na jednej strane by sa mala rozpustiť sociálne konštruovaná kategória rodu, aby sa podporila individualita ľudí. Na druhej strane sa však často musí najprv riešiť rod, aby sa objasnili sociálne rozdiely. Aby sa táto ambivalencia správne riešila, musí vzniknúť rovnováha medzi dramatizáciou a oddramatizovaním rodu.

Dramatizácia

Pri dramatizácii sa explicitne zdôrazňujú rodové aspekty. Problémom je, že sa tu rodové skupiny dichotomizujú a rozdiely v rámci rodových skupín sa strácajú, čo môže viesť k prejavom rodových stereotypov. Ak sa rodová rola najprv skonštruuje alebo vizualizuje, aby sa potom opäť dekonštruovala, vzniká nebezpečenstvo silnejšieho vtlačenia tradičnej rodovej roly. Preto je potrebné diferencované a presné zaobchádzanie s príslušným rodovým odkazom. Dramatizácia má zmysel, ak má byť partner stimulovaný k premýšľaniu o rodových vzťahoch. Dramatizácia rodovej problematiky je vhodná najmä v situáciách, keď dochádza k rodovej diskriminácii alebo keď sa bráni rozvoju individuálnej rozmanitosti.

Oddramatizovanie

Vyhýbame sa rodovým atribútom alebo špecifikám, ale bez toho, aby sme ich neutralizovali. De-dramatizácia slúži na zvýšenie povedomia o iných kategóriách, ktoré od seba odlišujú ľudí na individuálnej alebo spoločenskej úrovni a ktoré nesúvisia s konštruovaným pohlavím. De-dramatizáciu má zmysel používať ako dôsledok alebo reakciu na rodovo-dramatickú situáciu, aby sme ju uviedli do správnej perspektívy. Možno ju použiť napríklad vtedy, keď protistrana pravidelne zdôrazňuje rodové rozdiely tým, že ženám alebo mužom pripisuje určité vlastnosti alebo schopnosti.

Literatúra

Debus, Katharina (2012): Dramatizácia, oddramatizovanie a nedramatizovanie v rodovo reflexívnom vzdelávaní. In: Debus, Katharina/ Könnecke, Bernard/ Schwerma, Klaus/ Stuve, Olaf (eds.): Geschlechterreflektierte Arbeit mit Jungen an der Schule. Texty o pedagogike a ďalšom vzdelávaní okolo práce chlapcov, pohlaví a vzdelávania. Berlin: Dissens e. V., 149-158.

Frohn, Judith/ Süßenbach, Jessica (2012): Rodovo citlivý školský šport. Napĺňanie rozdielnych potrieb dievčat a chlapcov v športe s ohľadom na rodovú kompetenciu. In: Sportpädagogik. Zeitschrift für Sport, Spiel und Bewegungserziehung 6/2012, 2-7.