Domovina

Domov tvorí „oslnivý kultúrny fenomén, ktorý prenáša významové vrstvy mnohých storočí“ (Kazal 2005, 61). Pojem má vzhľadom na svoje používanie zložité konotácie (porovnaj Kühne/ Schönwald 2015, 101-104). Vyvinul sa zo starohornonemeckého slova heimuoti a znamená „krajinu, časť krajiny alebo miesto, v ktorom sa človek [narodil a] vyrastal alebo sa cíti doma vďaka trvalému pobytu“ (Duden online) pre vzťah ľudí k územnej oblasti alebo k hodnotám a normám, ktoré tam prevládajú (porov. Kühne/ Schönwald 2015, 101-106).

K historickému vývoju pojmu

S odkazom na historický kontext sa pre Kühneho a Schönwalda „Heimat, najmä v retrospektíve 20. storočia, v žiadnom prípade neukázal ako neškodný pojem“ (Kühne/ Schönwald 2015, 104). Lobensommer v tejto súvislosti tvrdí, že používanie pojmu „v období od roku 1945 do polovice 70. rokov 20. storočia v zábavnej literatúre bolo predovšetkým vo význame nostalgickej spomienky, nedosiahnuteľnej utópie, ktorá sa zbavila politických konotácií“ (Lobensommer 2010, 75-76). Odvoláva sa tu na autorov ako Siegfried Lenz a Günter Grass (porov. Lobensommer 2010, 75-76).

Veľmi úzke vymedzenie domova do roku 1959 vo vzťahu k miestnej oblasti a názorom a tradíciám, ktoré tam prevládali, nahradilo ohraničenie viacerých miest alebo väčších oblastí (porov. Lobensommer 2010, 75). Tento vývoj odpútavania sa od silne ohraničujúceho pojmu domova neustále pokračoval. Podľa Pazarkaya v roku 1986 „domov je […] [nájdený] v sebe samom, čo vedie k internalizácii domova, subjektivizácii, ktorá môže neustále vytvárať nové domovy prostredníctvom získavania priateľov, pozitívnych pocitov“ (Lobensommer 2010, 79).

Domov v globalizovanom svete

V dnešnom svete zažíva pojem domova renesanciu v súvislosti so stále výraznejšou globalizáciou a s ňou spojenou „decentralizáciou životných svetov mnohých ľudí“ (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106) s ohľadom na túžbu po „opätovnom umiestnení“ (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106) v známom životnom svete. Tento termín sa často používa ako synonymum pre „regionálnu identitu“ (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106). To sa okrem iného odráža v sociálnej dimenzii v podobe rodiny a okruhu priateľov s „nespochybniteľne prijatým súborom rolí, hodnôt a noriem“ (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106), čo v mnohých prípadoch vedie aj k dimenzii vylúčenia a marginalizácie iných ľudí a/alebo kultúr.

Ďalšími aspektmi v tomto kontexte sú čas („romantizujúce spomínanie na vlastnú minulosť“) (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106), ako aj rozmery miesta v podobe „krajiny ako prírodnej a kultúrnej krajiny“ (Schreiber 2012, 3) a „dekomplexizácie“ (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106).

Domovina a migrácia

Na pozadí migrácie tvorí pojem domoviny príležitosť na kontroverznú diskusiu (o domovine), keďže mnohí „domáci“ sa obávajú straty kultúry, a tým aj straty moci svojho hodnotového korzetu (porov. Kühne/ Schönwald 2015, 101-106). Údajne „správnu“ kultúru, a teda príslušnosť k spoločnosti, definujú „správnym“ dialektom, „správnou“ etnicitou (dokumentovanou lokálnosťou predkov), heterosexualitou, „správnym“ náboženstvom, ako aj praktizovaním miestnych a regionálnych tradícií (nie kognitívnou znalosťou o nich!)“. (Kühne/ Schönwald 2015, 101-106).

Literatúra

Dudenredaktion (o. J.): „Heimat“ auf Duden online. https://www.duden.de/rechtschreibung/Heimat [25.06.2018].

Kazal, Irene (2005): „Sozialistische Heimat DDR. Krajina, národ a trieda v diskusii o vlasti v 50. rokoch 20. storočia. In: Kazal, I./ Voigt, A./ Weil, A./ Zutz, A. (eds.): Kulturen der Landschaft. Idey kultúrnej krajiny medzi tradíciou a modernizáciou. Berlin, 59-80.

Kühne, Olaf/ Schönwald, Antje: Identität, Heimat sowie In- und Exklusion: Aspekte der sozialen Konstruktion von Eigenem und Fremdem als Herausforderung des Migrationszeitalters. https://www.econstor.eu/bitstream/10419/111036/1/ab_013_08.pdf [25.6.2018].

Lobensommer, Andrea (2010): Hľadanie domova. Pokusy o koncepcie domova v prozaických textoch v rokoch 1989 až 2001. mníchov: Diss. masch.

Schreiber, Wilfried E. (2012): Heimat verorten: Heimat aus der Sicht eines Geographen – In: Neue Didaktik 1, s. 1-6. https://www.pedocs.de/volltexte/2015/10068/pdf/NeueDidaktik_1_2012_Schreiber_Heimat_verorten.pdf [25.06.2018].