Domorodé znalosti

Domorodé poznatky, v literatúre často označované ako tradičné poznatky, definujú „poznatky o liečivých alebo iných užitočných vlastnostiach biologickej diverzity, ktoré často existujú po celé generácie v určitej komunite alebo vo viacerých komunitách a sú súčasťou kultúrnej identity týchto skupín“ (von Hahn 2004:,7 f.). Slovo domorodý pochádza z latinského indu- „jeden“ a -genus „narodený“ (porovnaj Duden Online). V spojení indigenous teda znamená domorodý. Jednotné a predovšetkým právne vymedzenie oblastí, na ktoré sa domorodé poznatky vzťahujú, a práv spojených s ich využívaním nie je známe. Napriek tomu sa v zásade týka oblastí „medicíny, poľnohospodárstva, náboženstva, obradov a mnohých ďalších“ (Deacon 2012).

Tradične zakorenené – cyklus

Domorodé znalosti sa považujú za tradičný súbor poznatkov, ktoré domorodé národy zhromažďovali desaťročia prostredníctvom pozorovania a skúseností. Zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote a najmä v činnostiach, pretože ako súbor poznatkov môžu ovplyvňovať rozhodnutia (porov. tamže, 11). Tento proces je porovnateľný s kolobehom, pretože naučené vedomosti sa znova a znova odovzdávajú ďalším generáciám (porov. Homann 2005, 24). Forma nepretržitého odovzdávania podporuje šírenie a tiež prispôsobovanie naučeného. Hlavným dôvodom je to, že odovzdávanie je zväčša ústne a obsah sa môže meniť pomocou jazyka (porov. von Hahn 2004, 9).

Podľa konštruktivistického prístupu sa tradičné vedomosti, podobne ako všeobecné vedomosti jednotlivca, neustále menia a považujú sa za flexibilný konštrukt. Existujúce podmienky prostredia na ňu pôsobia tak, že sa prispôsobuje príslušným podmienkam. Z toho vyplýva, že domorodé znalosti nie sú rigidnou entitou, ale premenlivým konceptom, ktorý môže existovať niekoľko storočí, ale vždy si zachováva časť svojej pôvodnej podoby.

„Zachovanie kultúrnej integrity“ (ibid.) je snahou pôvodných obyvateľov. Vzhľadom na jej premenlivosť je potrebné, aby sa určitá časť tradície zachovala a chránila. „Tradičné vedomosti sú viazané na špecifický geografický a kultúrny kontext, takže tieto vedomosti nemožno ľahko využiť mimo príslušného spoločenstva“ (ibid., 14). Geografická viazanosť na spôsob života a zároveň na miesto má za následok, že domorodé znalosti sa stávajú len obmedzene použiteľné alebo dokonca nepoužiteľné. Značná časť takýchto znalostí sa nachádza medzi domorodými obyvateľmi, ktorí zvyčajne patria k menšinám v populácii. Majú úzky vzťah k svojmu prostrediu.

Postavenie v populácii

Domorodé znalosti predstavujú pre obyvateľstvo súbor tradičných poznatkov, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam, najmä vo farmaceutickom priemysle. Podobne sa to prenáša aj do iných oblastí. Okrem prínosu pre všeobecnú populáciu však existujú aj problémy pre domorodé komunity. Nemajú možnosť patentovať svoje znalosti, čo znamená, že ich nemožno považovať za obmedzený znalostný tovar a môže dôjsť k ich zneužívaniu.

Literatúra

Deacon, Harriet (2012): Znovuobjavenie histórie – nehmotné kultúrne dedičstvo v Južnej Afrike.

URL: http://www.goethe.de/ins/za/prj/wom/inw/deindex.htm [02. AUG. 2019].

Dudenredaktion (o. J.): „domorodci“ na Duden online. https://www.duden.de/rechtschreibung/indigen#herkunft [06. 08. 2019].

Hahn, Anja von (2004): Tradičné znalosti domorodých a miestnych spoločenstiev medzi právami duševného vlastníctva a verejným vlastníctvom. Beiträge zum ausländischen öffentlichen Recht und Völkerrecht 170. Berlin/ Heidelberg: Springer.

Homann, Sabine (2005): Indigenous knowledge of Borana pastoralists in natural resource management: a case study from southern Ethiopia (Domorodé znalosti pastierov z kmeňa Borana v oblasti riadenia prírodných zdrojov: prípadová štúdia z južnej Etiópie). Göttingen: Cuvillier.