Diskriminácia

Diskriminácia je odvodená od latinského slovesa discriminare, ktoré znamená „oddeľovať“ a „segregovať“. Tento pojem sa vzťahuje na segregáciu a degradáciu ľudí na základe individuálnych alebo skupinovo špecifických charakteristík (porovnaj Duden 2016, 149). Diskrimináciu možno chápať ako „používanie skupinových a osobných kategórií na vytváranie, zdôvodňovanie a ospravedlňovanie nerovností“ (porovnaj Scherr a kol. 2017, v).

Zo sociálno-psychologického hľadiska sa diskriminácia chápe takto: „Zo sociálno-psychologického hľadiska sa diskrimináciou rozumie nielen jednoduché rozlišovanie medzi skupinami, ale aj nerovnaké zaobchádzanie so skupinami a s príslušníkmi rôznych skupín. Patrí sem znevažovanie, vylúčenie z účasti, vyhrážanie sa násilím a vykonávanie násilia. Diskriminácia môže spočívať v aktívnom napádaní príslušníkov iných skupín až po násilie. Diskriminácia je však prítomná aj vtedy, keď sa členom diskriminovaných skupín odopiera podpora.“ (Wagner 2020, 2)

Formy diskriminácie

Okrem priamej alebo aj bezprostrednej diskriminácie, ktorú postihnuté osoby vzhľadom na osobnostné črty jednoznačne vnímajú ako takú, existujú aj iné formy, ktoré nie sú priamo rozpoznateľné ako diskriminácia (porovnaj Barskanmaz 2019, 216).

Priama/bezprostredná diskriminácia

Priama alebo bezprostredná diskriminácia sú „individuálne vedomé a úmyselné diskriminačné činy alebo priame inštitucionálne znevýhodnenie“ (Zick 2017, 65) voči osobám na základe individuálnych osobnostných znakov, ako je národný pôvod, pohlavie, zdravotné postihnutie atď. Príkladom priamej diskriminácie je osoba, ktorá nedostane prácu kvôli svojmu národnostnému pôvodu alebo farbe pleti (porovnaj Humanrights 2016).

Nepriama/ nepriama diskriminácia

K nepriamej alebo sprostredkovanej diskriminácii dochádza vtedy, keď je predpis alebo postup formulovaný neutrálne a pôvodne nie je vnímaný ako znevýhodňujúci určité osoby, ale v praxi vykazuje diskriminačné tendencie (porov. tamže). Často sa nepriama diskriminácia nedá bez problémov dokázať. Napríklad zamestnanci na čiastočný úväzok (často ženy) majú v podniku horšie šance na povýšenie ako zamestnanci na plný úväzok (často muži). Sú preto nepriamo diskriminovaní (porovnaj Humansrights 2016).

Štrukturálna diskriminácia

Štrukturálna diskriminácia úzko súvisí s inštitucionálnou diskrimináciou. Líši sa však v „historickej a sociálno-štrukturálnej kondenzácii diskriminácie, ktorú už nemožno jednoznačne vysledovať ku konkrétnym inštitúciám“. (Gomolla 2017, 148) Ak predsudky prerastú do rasizmu tvárou v tvár, ktorý následne vedie k diskriminácii v práci a v domácnosti, ako aj k násiliu, hovoríme o štrukturálnej diskriminácii. Štrukturálny rasizmus a sexizmus sa koncentrujú najmä vtedy, keď „vznikajú diskurzívne modely a vytvárajú kultúru rasizmu, ktorá degraduje migrantov, utečencov a černochov alebo ich skresľuje prostredníctvom stereotypných redukcií“. (ibid.). Štrukturálna diskriminácia často nie je rozpoznaná, pretože existujúce štruktúry sa zvyčajne neodrážajú a dotknuté osoby ich nevnímajú ako diskrimináciu (porovnaj Humanrights 2016). Jedným z príkladov je nedostatočná rovnosť sociálnych menšín a žien (porovnaj tamtiež).

Inštitucionálna diskriminácia

K inštitucionálnej diskriminácii dochádza vtedy, keď vnútorné pravidlá alebo organizačné opatrenia inštitúcií vedú k tomu, že ľudia z určitých menšín sú pravidelne znevýhodňovaní, znevažovaní a vylučovaní inštitúciou. Mechanizmy inštitucionálnej diskriminácie sa udržiavajú bez ohľadu na „individuálne predsudky alebo negatívne zámery“ (Gomolla 2017, 134). Na rozdiel od priamej diskriminácie inštitucionálna diskriminácia nemusí byť nevyhnutne zámerná (porovnaj Voss/ Rothermund 2019, 511). Navyše inštitucionálna diskriminácia nevychádza od jednotlivých jednotlivcov, ale od inštitúcií, ktoré spôsobujú, že „opatrenia vo vzdelávaní, ekonomike a súdnictve majú kumulatívny účinok a v súhrne spôsobujú stav rasovej alebo etnickej diskriminácie“ (Fereidooni 2011, 24). Táto forma sa vyskytuje napríklad v školách, na trhu práce, v zdravotníctve, na trhu s bývaním, v polícii alebo v právnych predpisoch.

Sociálna diskriminácia

Spoločenská diskriminácia predstavuje najmä stereotypizáciu. Predpokladá sa, že k diskriminácii dochádza skôr vtedy, keď „diskriminujúce osoby predpokladajú, že ich konanie je spoločensky akceptované alebo spoločensky žiaduce“ (Talhout 2019, 10). Napríklad islamofóbne postoje sa s väčšou pravdepodobnosťou prejavia, ak sa osoba nachádza v „islam-kritickej“ spoločnosti a myslí si, že jej diskriminačné správanie je spoločensky žiaduce (porovnaj ADS 2015, 15 a nasl.).

Literatúra

Federálna antidiskriminačná agentúra (ADS) (2015): Skúsenosti s diskrimináciou v Nemecku. Prvé výsledky reprezentatívneho prieskumu dotknutých osôb. Berlín: Spolková antidiskriminačná agentúra.

Barskanmaz, Cengiz (2019): Právo a rasizmus. Zákaz diskriminácie na základe rasy v oblasti ľudských práv. Berlín: Springer.

Redakcia Duden (2013): Duden. Slovník pôvodu. Etymológia nemeckého jazyka. Vyd. 5. Zväzok 7. Berlín: Duden.

Fereidooni Karim (2011): Koncept inštitucionálnej diskriminácie. In: Škola – migrácia – diskriminácia. Príčiny znevýhodnenia detí s migračným pôvodom v nemeckom školskom systéme. Wiesbaden: Springer VS.

Gomolla, Mechtild (2017): Priama a nepriama, inštitucionálna a štrukturálna diskriminácia. In: Scherr, Albert/ El-Mafaalani, Aladin/ Yüksel, Gökcen (eds.): Handbuch Diskriminierung. Wiesbaden: Springer, 133-156.

Humanrights (2016): Formy diskriminácie. https://www.humanrights.ch/de/menschenrechte-themen/diskriminierungsverbot/konzept/formen/ [17.03.2020].

Scherr, Albert (2017). Úvod: Interdisciplinárny výskum diskriminácie. In: Scherr, Albert/ El-Mafaalani, Aladin/ Yüksel, Gökcen (eds.): Handbook of Discrimination. Wiesbaden: Springer, I-1.

Talhout, Lisa Joana (2019): Muslimské ženy a muži v Nemecku. Empirická štúdia o rodovo špecifických skúsenostiach s diskrimináciou. Wiesbaden: Springer VS.

Voss, Peggy/ Rothermund, Klaus (2019): Diskriminácia na základe veku v inštitucionálnych kontextoch. In: Kracke, Bärbel/ Noack, Peter (eds.): Handbuch Entwicklungs- und Erziehungspsychologie. Berlin/ Heidelberg: Springer, 509-538.

Wagner, Ulrich (2020): Diskriminácia medzi skupinami. In: Genkova, Petia/ Riecken, Andrea (eds.): Handbuch Migration und Erfolg. Psychologické a spoločenskovedné aspekty. Wiesbaden: Springer, 71-82.

Zick, Andreas (2017): Sociálno-psychologický výskum diskriminácie. In: Scherr, Albert/ El-Mafaalani, Aladin/ Yüksel, Gökcen (eds.): Handbuch Diskriminierung. Wiesbaden: Springer 39-58.