Diaspóra

Pojem diaspóra pochádza z gréčtiny a znamená „rozptýliť“ alebo „rozptýliť“ (porovnaj Kuhlmann 2014). Na jednej strane znamená nútené vysťahovanie spoločenstva z jeho domoviny a na druhej strane rozptýlenie tohto spoločenstva do cudzích oblastí (porov. tamže).

Emigráciu zvyčajne sprevádza pocit vykorenenosti a bolestného odlúčenia od vlasti, takže treba spomenúť aj emocionálny aspekt (porov. Vetter 2007, 164). Ústredným bodom definície situácie diaspóry je identifikačný odkaz späť na geograficky vzdialenú, skutočnú alebo fiktívnu krajinu pôvodu a jej kultúrno-náboženskú tradíciu (porov. Baumann 1999, 252).

Okrem toho je pre situáciu diaspóry charakteristický vzájomný trojuholník vzťahov medzi krajinou pôvodu a jej kultúrou, krajinou príchodu a skupinou diaspóry. Buď skupina žije sama pre seba ako menšina v cudzej krajine a zachováva si kultúrne zvyky, ako aj vlastnú náboženskú identifikáciu (porov. tamže), alebo dochádza k asimilácii, t. j. k opusteniu kultúrnych koreňov a k otázkam kultúrnej identity.

Historické korene

Z historického hľadiska sa tento pojem objavil v ranom judaizme. Najprv sa používal pre židovskú diaspóru, t. j. pre Židov, ktorí žili mimo „zasľúbenej zeme“ (Palestíny) a Jeruzalema. V kresťanstve sa tento termín používa od 16. storočia na označenie protestantských alebo katolíckych menšín v spoločnosti s odlišným vierovyznaním. Medzitým sa tento termín používa aj pre iné skupiny diaspóry. Patria k nim napríklad grécka, indická, kurdská a libanonská diaspóra (porov. Baumann 1999, 252).

Diaspóra a exil – podobnosti a rozdiely

Pojem diaspóra sa často zhoduje s pojmom exil (lat. exilium „pobyt v cudzej krajine, vyhnanstvo“) a niekedy sa s ním stotožňuje (porov. Kuhlmann 2014). Úzka sémantická, pojmová a historická súvislosť je nespochybniteľná. Jasné definičné vymedzenie sa však nezdá byť veľmi užitočné, pretože oba pojmy často splývajú jeden s druhým. Zamýšľanie sa nad podobnosťami a rozdielmi sa preto zdá byť zmysluplnejšie.

Jeden z rozdielov spočíva v tom, že pojem exil opisuje skôr individuálne skúsenosti než skúsenosti spoločenstva. Ďalším rozdielom je, že ľudia opúšťajú svoju vlasť dobrovoľne. Miera nedobrovoľnosti emigrácie sa vo výskume exilu zdôrazňuje viac ako v kontexte diaspóry (porovnaj Kuhlmann 2014). Jeden z najväčších rozdielov spočíva v pripútanosti k vlasti. Diaspóry, podobne ako exulanti, udržiavajú úzke väzby s krajinou svojho narodenia. Tú naďalej považujú za svoj skutočný domov a udržiavajú si vlastnú kultúrnu identitu. Exulanti majú tendenciu zmieriť sa s novou vlasťou a snažia sa vybudovať si sociálne, emocionálne a symbolické väzby s hostiteľskou krajinou. Pre exulantov hostiteľská krajina často zostáva dočasným riešením bez túžby zapustiť korene. Pretrvávajúca väzba na krajinu pôvodu je často spojená s angažovanosťou v politike domovskej krajiny (porovnaj Kuhlmann 2014).

Literatúra

Baumann, Martin (1999): Diaspóra. In: Auffahrt, Christoph (ed.): Metzler Lexikon Religion: Gegenwart – Alltag – Medien. Stuttgart: Metzler, 251-254.

Kuhlmann, Jenny (2014): Exil, diaspóra a transmigrácia. http://www.bpb.de/apuz/192563/exil-diaspora-transmigration?p=all [02.07.2018].

Vetter, D. (2007): Diaspora. In: Khoury, Adel Theodor (ed.): Lexikon religiöser Grundbegriffe – Judentum Christentum Islam. Wiesbaden: Marx, 164-168.