Blackfacing

Blackfacing znamená nalíčenie bielej osoby čiernou farbou, aby vyzerala, že má inú farbu pleti. Táto prax je rozšírená v celom Nemecku a používa sa napríklad pri divadelných predstaveniach, karnevalových sprievodoch alebo pri spievaní kolied. Okrem vizuálnej zmeny má blackfacing aj politický rozmer, ktorý v posledných rokoch vyvoláva intenzívne diskusie (porovnaj Voss 2014, 103).

Koloniálna tradícia
„Blackfacing / Blackface je divadelná a zábavná maškaráda, ktorá vznikla v 19. storočí v USA, ale na začiatku európskej koloniálnej nadvlády sa ujala aj v Európe.“ (Khabo Koepsell 2015, 48) V takzvaných „minstrel show“ sa bieli herci líčili čiernou farbou alebo uhlím a „zobrazovali rasistické stereotypy černošského obyvateľstva. […] Čierna farba pleti v tradícii blackfacingu vždy znamenala primitívnosť a mentálnu obmedzenosť.“ (Khabo Koepsell 2015, 48) Súčasný blackfacing teda využíva rasistické tradície a reprodukuje ich.

Blackfacing v Nemecku
V posledných rokoch sa o kultúrnych podujatiach v Nemecku, na ktorých sa používal blackfacing, diskutovalo mimoriadne kriticky. Napríklad divadelné predstavenie Ich bin nicht Rappaport (Nie som Rappaport) divadla Schlosspark Theater v Berlíne z 5. januára 2012 alebo program ZDF Wetten, dass…? z decembra 2013, v ktorom sa obyvatelia Augsburgu prezliekli za Jima Knopfa a rušňovodiča Lukasa. Aj keď blackfacing v Nemecku priamo nenadväzuje na tradíciu amerických minstrel show a zámer zodpovedných osôb za uvedené príklady nemožno považovať za rasistický, blackfacing je založený na stereotypoch a rasistických predstavách, ktoré sú formované koloniálnou minulosťou.

Rasizmus je nezávislý od úmyslu

Ľudia inej farby pleti (napr. aktivisti združenia Bühnenwatsch) kritizujú „moc bielych ľudí definovať rasizmus“ (Ganz 2012, 127) a poukazujú na to, že rasizmus je často štrukturálny a môže byť páchaný bez ohľadu na úmysel. Hylton si napríklad všimol, že ľudia v hľadisku na tenisových zápasoch Sereny Williamsovej sa začiernili, a poznamenal: „Niektorí tvrdia, že maľovanie na tvár na automobilových pretekoch a iných športových a voľnočasových podujatiach je dobromyseľné a zábavné pre všetkých. Pre týchto ľudí patrí blackfacing do kategórie neškodnej a neškodnej zábavy. Iný výklad však hovorí o tom, že žiadne predstavenie blackface nemôže byť neutrálne z hľadiska jeho vplyvu na černošské a mioritizované etnické komunity. Je nepopierateľné, že černošské a menšinové komunity sú citlivé, a teda zraniteľné voči predvádzaniu blackface.“ (Hylton 2018, 11)