Asimilácia

Pod pojmom asimilácia sa rozumie priblíženie stavu alebo začlenenie. Z latinského assimilatio možno odvodiť, že sa niečo pripodobňuje alebo prispôsobuje (porovnaj Duden 2013). Túto asimiláciu možno nájsť v mnohých kontextoch. Tento pojem sa môže spomenúť napríklad pri aklimatizácii. Ľudia, ktorí cestujú do vzdialených krajín, sa musia najprv prispôsobiť novým vonkajším podmienkam. To zahŕňa zmenu času, teploty a svetelných podmienok (pozri Spektrum.de 2018). Asimiláciu možno nájsť aj v kontexte lingvistiky, biológie, psychológie učenia a kultúry.

Asimilácia v kontexte psychológie učenia

Jean Piaget sa vo svojej teórii zaoberal kognitívnym vývojom detí. Zaoberá sa pritom dvoma stručnými procesmi. Na jednej strane opisuje akomodáciu, ktorá opisuje schopnosť zmeniť správanie pri učení. Po druhé, asimilácia je začlenenie nových skúseností do existujúcich schém. Už existujúce znalosti sa používajú na klasifikáciu nových vonkajších podnetov do známych vzorcov a na to, aby sa určité situácie javili ako podobné. V tomto procese sa môže zmeniť vnímanie do takej miery, že sa dá zvládnuť konkrétna situácia (porovnaj Hoppe-Graff 2014, 150-152).

Príkladom asimilácie je dieťa, ktoré chce prvýkrát kopnúť do bránky medicinbalom. Dieťa už má skúsenosti s kopaním do futbalovej lopty tak, že kope do lopty nohou. Výsledkom je, že loptička vďaka svojim vlastnostiam vletí do určeného cieľa. Dieťa vie, že loptička sa pohla svojou silou. Na základe týchto predchádzajúcich skúseností dieťa postupne upravuje pôsobenie sily na medicinbal tak, aby po kope dosiahol cieľ.

Asimilácia v kultúrnom kontexte

Podobne ako v prípade akomodácie, aj asimilácia sa nachádza v kultúrnom kontexte. Konkrétne ide o „prispôsobenie sa členov menšinovej spoločnosti štandardom, špecifikáciám, kódexom správania a normám väčšinovej spoločnosti“ (Hoesch 2018, 82). Často sa tým myslí opustenie kultúrnej, náboženskej a etnickej identity. Vo výskume asimilácie je tento negatívne konotovaný názor kontroverzný a v súčasnosti nie je presnejšie vyriešený. Asimilačná politika je však reálna, keďže skupiny obyvateľstva sú často násilne asimilované (porovnaj Hoesch 2018, 82 a nasl.).

Asimilácia má preto negatívnu konotáciu. Preto sa vo verejných diskusiách často hovorí o integrácii, hoci sa myslí proces asimilácie. Často možno nájsť príklady násilnej asimilácie na základe politickej vôle. Napríklad kanadská vláda „v období od roku 1874 do 70. rokov 20. storočia prinútila približne 150 000 inuitských a métskych detí k pobytu v internátnych školách“ (Hoesch 2018, 83), takže tieto deti boli oddelené od svojich rodín a izolované od svojej pôvodnej kultúry.