Akulturácia

Pojem akulturácia je zložený z latinských výrazov ad „do“ a cultura „kultúra“, a preto ho možno preložiť ako uvedenie do kultúry (porovnaj Ammon 2010, 55). Zaviedli ho v čase kolonizácie britskí a severoamerickí kultúrni antropológovia na opis dôsledkov kontaktu dvoch cudzích kultúr. Akulturácia znamená prijatie prvkov predtým cudzej kultúry jednotlivcom, skupinou alebo spoločnosťou. Môžu sa prijať vedomosti, hodnoty, normy, intuície, zručnosti, techniky, zvyky, identifikácie, presvedčenia, ochota konať, skutočné správanie, ale predovšetkým jazyk. Ide o proces učenia, ktorý sa vyznačuje internalizáciou, imitáciou a učením sa zo vzoru, ktorý je vyvolaný najmä dobývaním, kolonizáciou, migráciou, cestovným ruchom, vedeckými kontaktmi alebo obchodnými vzťahmi. Priamy kontakt s cudzou kultúrou je pre akulturáciu povinný.

Typy akulturácie

Rozlišujú sa štyri typy akulturácie: jednostranná, recipročná, úplná a čiastočná akulturácia. Kým jednostranná akulturácia opisuje len jednostranné prijatie cudzej kultúry, recipročná akulturácia znamená obojstranné prijatie cudzej kultúry. Ďalej sa rozlišuje úplná akulturácia, pri ktorej jedna kultúra preberá všetky prvky druhej, cudzej kultúry a výsledkom je asimilácia, a čiastočná akulturácia, pri ktorej sa do existujúcej kultúry integrujú len čiastočné prvky cudzej kultúry. Pri čiastočnej akulturácii často dochádza k kompartmentalizácii, t. j. k integrácii prvkov určitých oblastí.

Okrem toho možno akulturáciu rozlišovať vzhľadom na kognitívny, sociálny, štrukturálny a identifikačný rozmer. Kognitívny rozmer zahŕňa získavanie vedomostí a zručností, sociálny rozmer vytváranie sociálnych vzťahov medzi kultúrami, štrukturálny rozmer zaujatie určitých pozícií v spoločnosti a identifikačný rozmer prijatie hodnôt a identifikácií (porovnaj Esser 2018, 4).

Podľa Essera sú multikultúrne spoločnosti výsledkom neúspešnej asimilácie, a teda neúspešných akulturačných procesov: „Integrácia bez etnickej stratifikácie a bez etnickej deľby práce vždy predpokladá určitú štrukturálnu asimiláciu a s ňou súvisiace procesy akulturácie v iných oblastiach“ (Esser 2018, 5).

Podľa Essera etnické konflikty vznikajú predovšetkým ako reakcia na kultúrny kontakt, keď je určitá sociálna organizácia závislá od existencie určitých prvkov svojej kultúry a keď by sa kultúrna identita skupiny alebo spoločnosti akulturáciou stratila (porov. Esser 2018, 6).

Literatúra

Ammon, Ulrich (2010): Akkulturation. In: Glück, Helmut (Hrsg.): Metzler Lexikon Sprache. 4. Aufl. Stuttgart: J. B. Metzler.

Esser, Hartmut (2018): Akkulturation. In: Kopp, Johannes/ Steinbach, Anja (Hrsg.): Grundbegriffe der Soziologie. 12. Aufl. Wiesbaden: Springer.