Viacjazyčnosť – alebo multilingvizmus – označuje schopnosť hovoriť alebo rozumieť viacerým (rôznym) jazykom (Duden 2018). „Tieto rozmanité jazyky zahŕňajú nielen úradné jazyky, ale aj regionálne, menšinové a znakové jazyky a dokonca aj jazykové variety, ako sú nárečia“ (Riehl 2014, 9).
Pojem extrémne vágny
(Všeobecný) pojem viacjazyčnosť súčasne spája rozmanité formy osvojovania si jazyka v ontogenéze človeka, ako aj jeho používanie v každodennom živote, v pracovnom živote a v inštitúciách (porov. tamže, 9). V nemecky hovoriacom svete sa tak často synonymicky používajú pojmy viacjazyčnosť a dvojjazyčnosť, ako aj polyglot. To poukazuje na premenlivosť a nie jednoznačne určenú definíciu tohto pojmu (porov. Petersen 2014, 19). Termín viacjazyčnosť sa vyznačuje skôr svojou definičnou vágnosťou, keďže zahŕňa „nekonečné množstvo úrovní komunikačnej kompetencie“ (Hernig 2005, 163).
Celkovo sa viacjazyčnosť identifikuje na základe štyroch definičných kritérií:
Typ osvojenia
Tu sa odkazuje na simultánne a sukcesívne osvojovanie a podľa toho sa rozlišuje. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú fázy života (napr. detstvo alebo dospelosť) (porovnaj Lüdi/Py 2017, 7; Riehl 2014, 11 a nasl.).
Sociálne podmienky
Toto definičné kritérium rozlišuje medzi individuálnou, spoločenskou a inštitucionálnou viacjazyčnosťou (porov. Riehl 2014, 12).
Kompetencie
Oksaarova definícia viacjazyčnosti (Oksaar 1980, 43) sa často používa a opisuje ako úroveň kompetencie: „Viacjazyčnosť definujem funkčne. Predpokladá, že vo väčšine situácií môže viacjazyčný človek v prípade potreby ľahko prepnúť z jedného jazyka do druhého. Vzťah medzi jazykmi môže byť úplne odlišný – v jednom sa v závislosti od štruktúry komunikačného aktu vrátane situácií a tém môže používať menej výrečnejší kód, v druhom výrečnejší kód“ (Lüdi/Py 2017, 8).
Jazykové konštelácie
Ide o status zúčastnených jazykov. Viacjazyčnosť charakterizujú buď dva (alebo viac) plne rozvinuté kultúrne jazyky s medzinárodnou prestížou, napr. nemčina – ruština, alebo jazyk s regionálnym, komunikačným rádiusom, ako je to v prípade nárečia (porov. Lüdi/ Py 2017, 6; Riehl 2014, 16 a nasl.).
Z mýtu jednojazyčnosti
Viacjazyčnosť sa často deklaruje ako niečo jedinečné, zatiaľ čo monolingválny habitus sa zdá byť inštitucionálne ukotvený. V čase globalizujúcej sa spoločnosti sa však monolingvizmus považuje skôr za „raritu“ (porovnaj Boschung/ Dietrich 2011, III; Riehl 2014, 9 f.). Natarajan dokonca hovorí o vynáleze monolingválnosti: „V dôsledku toho je dodnes zrejmé, že v kontexte rozmanitosti sa zdôrazňuje viacjazyčnosť a mnohojazyčnosť, ale v rámci prevládajúceho myslenia sa každému človeku napriek tomu priznáva len jeden jazyk, že. Teda jednotlivec nie je vnímaný ako rôzne kompetentný vo viacerých jazykoch. Viacjazyčnému človeku tak chýbajú možnosti identifikácie, pomenovania a opisu.“ (Ziese/ Gritschke 2016, 261).
Príčiny viacjazyčnosti sú väčšinou politické (napríklad migrácia), ekonomické alebo historické. Rozlišuje sa tiež prirodzená a didakticky sprostredkovaná viacjazyčnosť.
Literatúra
Boschung, Dietrich/ Riehl, Claudia M. (eds.) (2011): Historische Mehrsprachigkeit: Workshop Centra pre staroveké stredomorské kultúry (ZaKMiRa) a Centra pre jazykovú rozmanitosť a viacjazyčnosť (ZSM) na Kolínskej univerzite, júl 2008. Aachen: Shaker.
Duden (2018): Viacjazyčnosť | pravopis, význam, definícia. https://www.duden.de/rechtschreibung/Mehrsprachigkeit [22.06.2018].
Hernig, Marcus (2005): Nemčina ako cudzí jazyk. Úvod. Wiesbaden: VS.
Lüdi, Georges/ Py, Bernard (2017): Bilingual through migration: úvod do štúdia viacjazyčnosti na príklade dvoch skupín prisťahovalcov v Neuchateli (Švajčiarsko). Tübingen: Niemeyer.
Oksaar, Eis (1980): Multilingvizmus, jazykový kontakt a jazykový konflikt. In: Nelde, Peter Hans (ed.): Sprachkontakt und Sprachkonflikt. Wiesbaden: Franz Steiner.
Petersen, Inger (2014): Schopnosť písať a viacjazyčnosť. Berlin: De Gruyter.
Riehl, Claudia M. (2014): Multilingualism: An introduction (Viacjazyčnosť: Úvod). Darmstadt: WBG.
Ziese, Maren/ Gritschke, Caroline (2016): Geflüchtete und kulturelle Bildung. Formáty a koncepty pre novú oblasť praxe. Bielefeld: Transcript.