Migrácia

Pojem migrácia je v súčasnosti prítomný v každodennom politickom a spoločenskom živote. Často sa s ním stretávame v dennej tlači, v diskusiách v Bundestagu alebo v politických rozhovoroch na verejnoprávnych televíznych staniciach.

Klasifikácia

Okrem populárno-vedeckého použitia sa s týmto termínom možno stretnúť aj v rôznych vedných odboroch, ako je sociológia, psychológia a biológia. V evolučnom výskume, oblasti biológie, zohráva tento termín stručnú úlohu. V evolúcii hominidov sa termín migrácia používa na opis migrácie prvých ľudí (Homo sapiens) z Afriky do rôznych oblastí Zeme (porovnaj Campbell/ Reece 2009, 981 – 988).

Na druhej strane sociológia vykazuje širšie poňatie migrácie. Typickými heslami sú tu napríklad pracovná, vzdelanostná, utečenecká alebo manželská migrácia, ktoré tu však nebudeme podrobnejšie vysvetľovať (porovnaj Hahn 2012, 148; porovnaj Oltmer 2010, 16 a nasl.).

Etymológia

Etymologicky termín pochádza z latinčiny (lat. migratio), čo znamená vysťahovalectvo alebo migráciu (porov. Duden 2011). Pôvod tohto termínu vychádza z antických prameňov, ktorými sa označovali vznikajúce migračné pohyby ľudí v neskorej antike. Dôvodom týchto migračných pohybov možno predpokladať vojenskú expanzívnu politiku Rímskej ríše, v dôsledku ktorej sa antické národy ako Vizigóti, Vandali alebo Suebiovia cítili byť nútení utekať a uskutočňovali veľké migrácie po Európe (porov. Burckhardt 2008, 119 – 122.).

V literatúre možno nájsť mnoho podobných definícií pojmu migrácia. Jednou z bežných definícií je Schönpflugov prístup, ktorý pojem migrácia vymedzuje takto: „Migráciou […] sa rozumejú všetky migračné javy jednotlivcov alebo skupín rôznych etnických skupín, ktoré slúžia na presun centra ich života do priestorovo-sociálno-kultúrne odlišného kontextu“ (Schönpflug 2003, 328).

Priama/nepriama migrácia

Migrácia môže ľudí ovplyvniť priamo alebo nepriamo. Hovorovo sa označujú ako migranti alebo migrantky. Vo vede sa pri označovaní týchto ľudí uplatňuje diferencovaný prístup. Predpokladajú sa špecifické situačné konštelácie, ktoré sa konkretizujú na základe dvoch charakteristík (dobrovoľnosť a trvalosť). Výsledkom sú štyri rôzne migračné skupiny so špecifickým významom.

Ak ľudia migrujú do krajiny trvalo a dobrovoľne, nazývajú sa prisťahovalci. Na druhej strane, ak ide o dočasnú a dobrovoľnú konšteláciu, označujú sa ako migranti. Ako stručný príklad možno v tomto prípade uviesť pojem „hosťujúci pracovník“. Ide o migrantov, ktorí sa od 50. rokov 20. storočia prisťahovali do Spolkovej republiky Nemecko predovšetkým z ekonomických dôvodov.

Na druhej strane, ak ide o nedobrovoľnú migráciu z dôvodu vojny, ekologickej katastrofy alebo hladomoru, hovoríme o utečencoch. Ak sa ľudia vyznačujú nedobrovoľnou a dočasnou situáciou, hovoríme o žiadateľoch o azyl (porov. Schönpflug 2003, 328).

Pojmové prekrývanie

Okrem toho tento pojem vykazuje silné prekrývanie a interakcie s príbuznou terminológiou. Dôležitými termínmi sú v tomto prípade napríklad útek, diaspóra alebo akulturácia. Krajiny, do ktorých sa ľudia radšej prisťahujú, sa nazývajú imigračné krajiny. Môžu realizovať buď regulovanú, alebo menej regulovanú imigráciu. Spravidla ide o regulovanú migráciu.

Migrácia je teda viazaná na rôzne úlohy a pravidlá, ktoré vytvárajú politické inštitúcie (parlamenty, ministerstvá). Výsledné smernice o pobyte môžu zahŕňať napríklad predpisy o zlučovaní rodín, určenie dĺžky pobytu alebo aj sociálne zabezpečenie. Okrem týchto požiadaviek na migrantov je štát zodpovedný za týchto ľudí, keď im udelí povolenie na vstup.

To sa môže prejaviť vo forme odbornej prípravy, poradenstva, kultúrnych ponúk alebo dokonca lekárskej starostlivosti. Štát má záujem na integrácii migrantov do hostiteľskej spoločnosti, aby zabezpečil dlhodobú integráciu týchto ľudí (porovnaj Schönpflug 2003, 331-333).

Stresory a diskriminácia

V tomto integračnom procese často vznikajú problémy. Na jednej strane môžu vzniknúť z dôvodu etnickej príslušnosti. Tento problém sa prejavuje v diskriminácii migrantov zo strany hostiteľskej spoločnosti. Na druhej strane má migrácia vo všeobecnosti negatívny vplyv na psychickú pohodu dotknutých osôb. K možným stresorom patrí nedostatočná znalosť jazyka v krajine emigrácie, smútok za domovom a osamelosť, ktoré boli identifikované v štúdii Berryho z roku 1991 (porovnaj Schönpflug 2003 331-333; Berry 1992).

História migrácie v Nemecku

Migrácia sa v mediálnych formátoch, ako je televízia a denná tlač, často vykresľuje ako výnimočná a neregulárna udalosť. Podľa Mecherila to však treba poprieť. Nemecko bolo až do roku 1890 krajinou vysťahovalectva. Popri vysťahovalectve do Francúzska alebo Švajčiarska možno zaznamenať napríklad pracovné vysťahovalectvo ľudí z Vestfálska do Holandska.

Na druhej strane od roku 1949 boli v povojnovom Nemecku všadeprítomné prvé rozsiahle imigračné pohyby. Každoročne sa do Spolkovej republiky Nemecko prisťahovalo viac ako 250 000 ľudí (porovnaj Mecheril 2007, 469 a nasl.). Hlavným dôvodom tejto migračnej vlny bol útek alebo vyhnanie vyhnaných Nemcov zo strednej a východnej Európy.

Prostredníctvom náborových dohôd so štátmi ako Taliansko, Grécko, Turecko alebo Juhoslávia mohla Spolková republika Nemecko v 50. a 60. rokoch 20. storočia získať veľký počet potrebných hosťujúcich pracovníkov, ktorí ďalej urýchľovali hospodársky vzostup. V 90. rokoch nasledovali ďalší migranti, okrem etnických nemeckých prisťahovalcov z východnej Európy aj vojnoví utečenci z juhoslovanských vojen (porovnaj Worbs/ Bund/ Kohls/ von Gostomski 2013, 30-33; porovnaj Alscher/ Obergfell/ Roos 2015, 21-36).

Literatúra

Alscher, Stefan/ Obergfell, Johannes/ Ross, Stefanie R. (2015): Migračný profil západného Balkánu. Príčiny, výzvy a riešenia. Pracovný dokument 63. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov.

Berry, John (1992): Akulturácia a adaptácia v novej spoločnosti. In: Medzinárodná migrácia. Vol. 30, 1-69.

Burckhardt, Leonhard (2008): Vojenské dejiny staroveku. Mníchov: Beck.

Campbell, Neil A./ Reece, Jane B. (2003): Biológia. Biológia. 6. vyd. Heidelberg: Spektrum.

Duden (2011): Nemecký univerzálny slovník. 7. vyd. Mannheim: Bibliographisches Institut.

Hahn, Sylvia (2012): Historický výskum migrácie. In: Bösch, Frank/ Epple, Angelika/ Gestrich, Andreas/ Marszolek, Inge/ Potthast, Barbara/ Rau, Susanne/ Röckelein, Hedwig/ Schwerhoff, Gerd/ Wagner-Hasel, Beate (eds.): Historische Einführungen. Vol. 11. 1. Frankfurt am Main: Campus.

Mecheril, Paul (2007): Migrácia a integrácia. In: Straub, Jürgen/ Weidemann, Arne/ Weidemann, Doris (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kompetenz, Grundbegriffe-Theorien-Anwendungsfelder. Ulm: Metzler, 469-479.

Oltmer, Jochen (2010): Migrácia v 19. a 20. storočí. In: Gall, Lothar (ed.): Enzyklopädie deutscher Geschichte. Vol. 86. München: Oldenbourg.

Schönpflug, Ute (2003): Migrácia a integrácia. In: Thomas, Alexander/ Kammhuber, Stefan/ Schroll-Machl, Sylvia (eds.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kooperation. Krajiny, kultúry a medzikultúrna odborná činnosť. Vol. 2. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 328-341.

Schroll-Machl, Sylvia (ed.): Handbuch interkulturelle Kommunikation und Kooperation. Krajiny, kultúry a medzikultúrna odborná činnosť. Vol. 2. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 328-339.

Worbs, Susanne/ Bund, Eva/ Kohls, Martin/ Gostomski, Christian B. von (2013): (Spät)Aussiedler in Deutschland. Analýza aktuálnych údajov a výsledkov výskumu. Výskumná správa 20. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov.