Vlna kultúrneho šoku
Termín kultúrny šok zaviedol americký antropológ Kalvero Oberg v 60. rokoch 20. storočia. Vo svojej eseji Praktická antropológia sa Oberg zaoberal skúsenosťami študentov, ktorí strávili semester v zahraničí. Analyzoval prekážky, ktorým čelili v cudzej kultúre. V tejto súvislosti definoval kultúrny šok ako krízu s piatimi fázami: Eufória, Odcudzenie, Eskalácia, Nepochopenie, Pochopenie (porovnaj Oberg 1960, 177 – 182). Obergova teória bola v posledných desaťročiach mnohokrát modifikovaná a rozvíjaná. V tejto súvislosti treba spomenúť Pedersena, ktorý rozšíril Obergovu definíciu kultúrneho šoku na všetky systémy vnímané ako cudzie: „Kultúrny šok sa odohráva vo vnútri každého jednotlivca, ktorý sa stretáva s neznámymi udalosťami a neočakávanými okolnosťami.“ (Pedersen 1995, 1)
5 Fázy
Adler tiež prevzal a modifikoval Obergove myšlienky. Aj on delí kultúrny šok na päť fáz (porovnaj Adler 1974, 22 – 49). Prvú fázu nazýva medové týždne. Charakterizuje ju očakávanie a zvedavosť. Cestovatelia euforicky nadväzujú prvé kontakty s cudzou kultúrou. Po intenzívnejšom kontakte s novou kultúrou sa počiatočná eufória môže zmeniť na odmietanie, čo vedie k fáze odmietania. Objavujú sa prvé ťažkosti, často sprevádzané komunikačnými problémami. Inakosť novej kultúry je často vnímaná ako stresujúca a rušivá. Nasleduje tretia fáza, tzv. fáza regresie. Ide o skutočný kultúrny šok. Osoba sa stiahne a sťažuje sa. Okrem toho sa vlastná kultúra idealizuje. Tretia fáza sa prežíva ako kríza. Ak je tento proces pozitívny, nasleduje štvrtá fáza kultúrneho šoku, akomodácia. Ľudia sa prispôsobujú a čoraz viac chápu a prijímajú novú kultúru. V niektorých prípadoch sa preberajú aj spôsoby myslenia a konania. Osoba sa cíti čoraz viac integrovaná a doma. Po návrate domov môže nastať šok z návratu. To znamená, že sa človek cíti cudzincom vo vlastnej krajine. Opätovne sa preto prechádza práve opísanými fázami.
Sebavedomé jednanie
V grafickom postupe sa vzostupy a pády stávajú vlnou. Preto hovoríme o vlne kultúrneho šoku. Nie každý zažíva všetky opísané javy v uvedených fázach a existujú aj rozdiely v intenzite. Praktickým prínosom poznania fenoménu vlny kultúrneho šoku je, že umožňuje ľuďom sebavedomejšie sa vyrovnať s kultúrnym šokom, a to tak u seba, ako aj u iných.
Literatúra
Adler, Peter (1974): Za hranicami kultúrnej identity: Úvahy o kultúrnom a multikultúrnom človeku. Tematické okruhy v oblasti učenia sa o kultúre. Vydanie 8.
Oberg, Kalvero (1960): Cultural shock: Adjustment to new cultural enviroments (Kultúrny šok: prispôsobenie sa novému kultúrnemu prostrediu). In: Gulick, John (ed.): Praktická antropológia a praktická politika. Vol. 7, 177-182.
Pedersen, Paul (1995): The five stages of culture shock (Päť štádií kultúrneho šoku). Kritické udalosti vo svete. Vol. 25. Westport/ Conn: Greenwood Press.
