Komunikácia (medzikultúrna)

Interkultúrna komunikácia označuje „medziľudskú interakciu pomocou jazykových kódov medzi príslušníkmi rôznych skupín alebo kultúr“ a je zložená z termínu interkulturalita, „termínu pre filozofické a kultúrno-vedecké poňatie vzťahov medzi […] kultúrami“, a latinského slova communicatio „komunikácia/dorozumenie“ (Metzler Lexikon 2013, 343-344 u. 389).

Forma interakcie

V tomto kontexte „spôsob komunikácie skúmaný najmä v kontexte etnolingvistiky, pragmatiky a sociolingvistiky“ v podobe „reči, gest, mimiky“ (Lexikon der Sprachwissenschaft 2008, 302) a podľa Lüsebrinka aj s prihliadnutím na „materiálnu kultúru“ (Lüsebrink 2004, 10) predstavuje formu interakcie „medzi ľuďmi z rôznych (sub)kultúrnych okruhov, ktorých úspešnú komunikáciu často ohrozujú predsudky (stereotypy) a nedorozumenia v dôsledku kultúrnych rozdielov“ (Lexikon der Sprachwissenschaft 2008, 302).

Kľúčová kvalifikácia

Termín vznikol v 60. rokoch 20. storočia v USA v rámci formovania teoretických koncepcií interdisciplinárnych komunikačných štúdií. Od 70. rokov 20. storočia sa v Nemecku rozvíja aj empirický výskum so zameraním na „prepojenie jazyka, situácií a identity s formami a interpretáciami konania“ (Metzler Lexikon 2013, 344).

V kontexte neustále postupujúcej globalizácie tento „dynamický (komunikačný) proces podmienený empatiou, toleranciou a poznaním špecifických kultúr tvorí cieľ vytvárania spoločných významov“ a na tomto pozadí predstavuje kľúčovú kvalifikáciu, ktorá je dnes žiadaná „vo všetkých oblastiach spoločnosti“ (Metzler Lexikon 2013, 344).

Systém kultúrnej orientácie

Podľa Podsiadlowského ide o adaptáciu na iné kultúry, ktorá predpokladá (interkultúrnu) kompetenciu. Ide o „pochopenie orientačného systému vnímania, myslenia a hodnôt […] iných kultúr“ a jeho uplatnenie vo vlastnom „myslení a konaní v cudzom kultúrnom poli pôsobenia“ (Podsiadlowski 2004, 50). Napríklad interkultúrna komunikácia prispieva k „úspešnej medzinárodnej činnosti“ v rámci služobných ciest (porov. Podsiadlowski 2004, 45 – 47).

Etnológia a moc

Na druhej strane pre Lüsebrinka zohrávajú „úvahy o historickom kontexte“, ako aj o súčasných vývojových procesoch s prihliadnutím na vývoj médií tiež podstatnú úlohu pri získavaní čo najdiferencovanejšieho celkového obrazu interkultúrnej komunikácie (porov. Lüsebrink 2004, 12).

Zároveň kritizuje jej silnú orientáciu na sféru pôsobenia hospodárstva, pričom sa odvoláva na „spoločenské centrá moci“, ako aj na jej často z toho vyplývajúcu „nehumánnu inštrumentalizáciu týmito centrami“. Skutočné pole pôsobnosti antropológie, t. j. výskum komplexného a mnohovrstvového „konceptu kultúry“, sa míňa účinkom, ak sa neberú do úvahy „skupiny a spoločnosti žijúce na periférii, [t. j.] na okraji moci v globálnom systéme“ (Lüsebrink 2004, 46 n.). Je tiež otázne, do akej miery môže jednostranná adaptácia na cudzí kultúrny kontext, ktorú uvádza do hry Podsiadlowski, umožniť dlhodobo úspešné spolužitie ľudí.

Literatúra

Bußmann, Hadomud (2008): Medzikultúrna komunikácia. In: Lexikon der Sprachwissenschaft. Vyd. 4. Stuttgart: Kröner, 302.

Lüsebrink, Hans-Jürgen (2004): Koncepcie medzikultúrnej komunikácie. Teoretické prístupy a praktické odkazy v interdisciplinárnej perspektíve. St Ingbert: Röhrig Universitätsverlag.

Müller-Hartmann, Andreas (2013): Medzikultúrna komunikácia. In: Nünning, Ansgar (ed.): Metzler Lexikon. Literárna a kultúrna teória. Prístupy – osoby – základné pojmy. Vyd. 5. Stuttgart/ Weimar: J. B. Metzler, 344.

Podsiadlowski, Astrid (2004): Medzikultúrna komunikácia a spolupráca. Tréning medzikultúrnych kompetencií. S cvičeniami a prípadovými štúdiami. Mníchov: Franz Vahlen.

Schmidt, Siegfried J. (2013): Teória komunikácie. In: Nünning, Ansgar (ed.): Metzler Lexikon. Literárna a kultúrna teória. Prístupy – osoby – základné pojmy. Vyd. 5. Stuttgart/ Weimar: J. B. Metzler, 389.

Sommer, Roy (2013): Interkulturalita. In: Nünning, Ansgar (ed.): Metzler Lexikon. Literárna a kultúrna teória. Prístupy – osoby – základné pojmy. Vyd. 5. Stuttgart/ Weimar: J. B. Metzler, 343 f.