Kultúra

Definície vedcov a definícia UNESCO

Existuje mnoho, niekedy veľmi odlišných definícií pojmu kultúra, ako je zrejmé z nasledujúceho:

1. „Kultúra je kolektívne programovanie mysle, ktoré odlišuje príslušníkov jednej skupiny alebo kategórie ľudí od iných“ (Hofstede 1991), uvádza kulturológ Geert Hofstede.

2. Americký etnológ Clifford Geertz sformuloval túto definíciu: „Kultúra je spôsob, akým ľudia komunikujú, odovzdávajú a rozvíjajú svoje poznatky o životných postojoch. Kultúra je vzor vytvárania významov, v rámci ktorého ľudia interpretujú svoje skúsenosti a riadia svoje konanie.“ (Geertz 1973)

3. Alexander Thomas sa tiež pokúša priblížiť pojem kultúry: „Kultúra je univerzálny fenomén. Všetci ľudia žijú v určitej kultúre a ďalej ju rozvíjajú. Kultúra štruktúruje pole činnosti špecifické pre obyvateľstvo, od vytvorených a používaných predmetov až po inštitúcie, idey a hodnoty. Kultúra sa vždy prejavuje v systéme orientácie typickom pre národ, spoločnosť, organizáciu alebo skupinu. Tento orientačný systém sa vytvára zo špecifických symbolov (napr. jazyk, gestá, mimika, oblečenie, rituály pozdravu) a v príslušnej spoločnosti, organizácii alebo skupine sa odovzdáva, t. j. prechádza na ďalšie generácie. Orientačný systém definuje pre všetkých členov ich príslušnosť k spoločnosti alebo skupine a umožňuje im vyrovnať sa s vlastným prostredím. Kultúra ovplyvňuje vnímanie, myslenie, hodnoty a konanie všetkých členov príslušnej spoločnosti. Kultúrne špecifický orientačný systém na jednej strane vytvára možnosti a podnety na konanie, ale na druhej strane vytvára aj podmienky na konanie a stanovuje hranice konania.“ (Thomas 1996)

4. Definícia komisie UNESCO uvádza: „Kultúru možno v najširšom zmysle chápať ako súhrn jedinečných duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych aspektov, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Patrí sem nielen umenie a literatúra, ale aj spôsob života, základné ľudské práva, hodnotové systémy, tradície a viera.“ (Komisia UNESCO 1983, 121)

5. Tylor, Cassirer, Trompenpaars/Hampden-Turner, Hansen a Werlen tiež pristupujú k definícii z celkom iných hľadísk: „(Kultúra je) v najširšom etnografickom zmysle to stelesnenie vedomostí, viery, umenia, morálky, práva, zvykov a všetkých ostatných schopností a návykov, ktoré človek ako člen spoločnosti získal.“ (Tylor 2011)

6. „Vcelku by sa kultúra dala opísať ako proces postupného sebaoslobodzovania človeka. Jazyk, umenie, náboženstvo a veda tvoria samostatné fázy tohto procesu. Vo všetkých nich človek objavuje a dokazuje novú moc – moc konštruovať svoj vlastný, ‚ideálny‘ svet.“ (Cassirer 2007, 345)

7. Ryba objaví svoju potrebu vody až vtedy, keď sa v nej už nenachádza. Naša vlastná kultúra je pre rybu ako voda. Podporuje nás. Žijeme a dýchame prostredníctvom nej. (Trompenaars/ Hampden-Turner 2012, 27)

8. Kultúra znamená kolektívne jednotné správanie. (…) Fenomén kultúry sa skladá z troch faktorov, štandardizácie, komunikácie a kolektívnosti.“ (Hansen 2011, 29 u. 32)

9. „V sociologickom chápaní sa kultúra vzťahuje na súhrn hodnotených a hodnotiacich spôsobov konania členov spoločnosti, ako aj na ich výsledky. ‚Kultúru‘ nemožno chápať ani čisto materiálne ako súhrn artefaktov, ani výlučne v abstraktnom zmysle ako systém hodnôt, pretože tento pojem implikuje oba aspekty.“ (Werlen 2008, 359)

Literatúra

Cassirer, E. (2007): Pokus o človeka. Úvod do filozofie kultúry. Druhé vydanie. Hamburg.

Nemecká komisia pre UNESCO (vyd.) (1983): Svetová konferencia o kultúrnej politike. Záverečná správa z medzinárodnej konferencie organizovanej UNESCO v Mexico City od 26. júla do 6. augusta 1982. In: Správy z konferencií UNESCO, č. 5. Mníchov: Saur 1983, 121.

Hansen, K. P. (2011): Kultúra a kultúrne štúdie. In: Kultúra a kultúra. 4. vyd. Tübingen/ Basel.

Trompenaars, F./ Hampden-Turner, C. (2012): Riding the Waves of Culture. Pochopenie rozmanitosti v globálnom podnikaní. 3. vyd. London/ Boston.

Tylor, E. B. (2011): Primitívna kultúra. In: Hansen, K. P. (ed.) (2011): Culture and Cultural Studies (Kultúra a kultúrne štúdie). In: Kultúra a kultúra. 4. vyd. Tübingen: Basel, 29.

Werlen, B. (2008): Sociálna geografia. 3. vyd. Bern.