Reč tela

Reč tela je všadeprítomný fenomén. Na jednej strane sa snažíme „čítať“ a interpretovať reč tela iných, na druhej strane iní robia to isté s nami. V medzikultúrnej komunikácii má reč tela mimoriadny význam.

Čo presne je reč tela?

– Výraz tváre

– gestá (najmä pohyby hornej časti tela, napr. rukami)

– Proxemika (Ako si udržiavame odstup? Ako sa pohybujeme v priestore?)

– Taxis (smer pohybu, napr. očný kontakt)

– Hlas (napr. tichý, zvučný, hlboký)

Všadeprítomný jav

Toto všetko je reč tela. Dopĺňa to, čo hovoríme, a vždy závisí od kontextu. Okrem toho je reč tela všadeprítomná. Pri osobnom rozhovore venujeme osobitnú pozornosť výrazu tváre. Pri telefonovaní počúvame, ako znie hlas druhej osoby. Nespočetné množstvo emotikonov napodobňuje reč nášho tela v smartfónoch. Reč tela má preto veľký význam pre medziľudskú komunikáciu.

Funkcie

Vedkyňa zaoberajúca sa rečou Christa Heilmannová definuje celkovo štyri funkcie reči tela (porovnaj Heilmannová 2009):

1. Syntaktická funkcia: gestami a mimikou štruktúrujeme to, čo sa hovorí, zabezpečujeme zrozumiteľnosť a pochopiteľnosť.
2. Pragmatická funkcia: reč tela prezrádza viac ako slová o našej nálade a pocitoch. Jazyk tela tak ovplyvňuje naše vzájomné vzťahy. Reč tela môže vzbudiť emócie, vyriešiť konflikty alebo ich zintenzívniť, takže pôsobí ako zosilňovač.
3. Sémantická funkcia: Poukazuje na nezrovnalosti na úrovni správy. Reč tela pôsobí na mnohých ľudí dôveryhodnejšie. Preto v každodennom živote vždy kontrolujeme, ako sa niečo hovorí (v porovnaní s tým, čo sa hovorí).
4. Dialógová funkcia: Kto kedy hovorí? Ide o regulačnú funkciu týkajúcu sa striedania hovoriacich v rámci rozhovorov.

Medzikultúrne osobitosti

V medzikultúrnej komunikácii existujú ďalšie osobitosti. Môže byť reč tela správna alebo nesprávna? Nie, môže sa nanajvýš odchýliť od určitého očakávania. Tieto očakávania sú kultúrne formované. Často zodpovedajú tomu, na čo sme zvyknutí. Reč tela sa preto v jednotlivých kultúrach (ale aj v rámci jednej kultúry, porov. generačný rozdiel a subkultúry) výrazne líši. Okrem toho sa kultúry menia a vznikajú nové formy (napr. pozdravy mladých ľudí). V medzikultúrnej komunikácii často dochádza k nedorozumeniam, pretože nepoznáme reč tela iných kultúr.

Vyrovnávanie sa s inakosťou

Okrem toho zohráva dôležitú úlohu hodnotenie cudzej reči tela. Cítime sa odlišnosťou vyrušovaní? Možno. Cudzie správanie môžeme vnímať aj ako nesprávne. „Musíte hovoriť tak nahlas?“ „Vydaté ženy sa nemajú objímať!“ „Prečo jedáva s otvorenými ústami a mľaská perami?“

Na čo často zabúdame: Ostatní môžu byť rovnako podráždení naším správaním. Aké závery môžeme vyvodiť z týchto úvah? Neustále premýšľanie o rôznorodých kultúrnych rečiach tela je potrebné, aby sme sa nestali pasívnou bábkou vlastnej kultúry.

Literatúra

Argyle, Michael (1996): Reč tela a komunikácia. Príručka o neverbálnej komunikácii. Paderborn: Junfermann.

Galli, Johannes (2008): Reč tela a komunikácia. Freiburg: Galli.

Heilmann, Christa M. (2009): Porozumenie a správne používanie reči tela. Mníchov: Reinhardt.