Súboj civilizácií

Pojem „stret civilizácií“ pochádza z článku amerického politológa a sociológa Samuela P. Huntingtona. V roku 1993 vyšiel v časopise Foreign Affairs článok s otáznym názvom Stret civilizácií? O tri roky neskôr vyšlo rovnomenné dielo Stret civilizácií. The Reshaping of World Politics in the 21st Century (Premena svetovej politiky v 21. storočí), ktorá následne vyvolala kontroverzné medzinárodné diskusie. Huntington zastáva názor, že príčina budúcich konfliktov už nebude mať ideologický alebo ekonomický charakter, ale bude sa nachádzať v strete civilizácií (porovnaj Caglar 1997).

8 Kultúrne kruhy

Kontext identifikácie tvoria kultúrne okruhy alebo civilizácie, ktoré Huntington opisuje takto: „sú vymedzené jednak spoločnými objektívnymi prvkami, ako sú jazyk, história, náboženstvo, zvyky, inštitúcie, jednak subjektívnou identifikáciou ľudí s nimi“. (Huntington 1996, 28) Na základe výskumu historikov a etnológov Huntington rozdeľuje svet na osem kultúrnych oblastí alebo civilizácií (porov. Huntington 1996, 28). Identifikované kultúrne skupiny sú: západná, konfuciánska, japonská, hinduistická, islamská, slovansko-pravoslávna, latinskoamerická a africká (porov. Huntington 1996, 40).

Stret civilizácií

S odkazom na skutočnosť, že kultúrne rozdiely viedli k najdlhším a najkrvavejším konfliktom v dejinách (porov. Metzinger 2000, 18), Huntington prezentuje svoju hlavnú tézu: „Národné štáty zostanú najmocnejšími aktérmi na zemeguli, ale k základným konfliktom svetovej politiky bude dochádzať medzi národmi a zoskupeniami z rôznych kultúr. Svetovej politike bude dominovať stret civilizácií.“ (Huntington 1993, 1)

Podľa Huntingtona prežitie Západu v takto definovanom multipolárnom a multikultúrnom svetovom poriadku závisí od toho, či si Amerika opäť uvedomí svoju západnú identitu. Je tiež nevyhnutné, aby si príslušníci západných civilizácií uvedomili, že ich kultúra je jedinečná, ale nie univerzálna (porov. Metzinger 2000, 18). Západ je stále jednou z najsilnejších kultúrnych skupín, ale jeho moc v porovnaní s inými kultúrnymi skupinami klesá (porov. Huntington 1996, 28).

Svetový poriadok a konflikty

Západ zápasí s vnútornými problémami, ako sú národné deficity alebo nízky hospodársky rast, a preto sa hospodárska moc presúva do východnej Ázie (porov. Huntington 1996, 128). Rovnováha kultúr sa menila, indická ekonomika bola v štartovacích blokoch a islamský svet bol voči Západu nepriateľský (porov. Huntington 1996, 118).

Huntington zdôrazňuje svoje tézy tým, že modernizácia nie je synonymom pre westernizáciu (porov. Huntington 1996, 113). Modernizácia nezápadných štátov sa bráni westernizácii tým, že do popredia stavia vlastné kultúrne hodnoty (porov. Metzinger 2000, 17).

Budúci svetový poriadok budú formovať rôzne vývojové trendy, pretože sa stal multipolárnym a multikultúrnym (porov. Metzinger 2000, 17). Link odporuje Huntingtonovi tvrdením, že rozdiely nemusia nevyhnutne viesť k vojnám. Napriek tomu sa dá očakávať veľké množstvo konfliktov (porovnaj Link 2001, 38).

Literatúra

Gazi, Caglar (1997): Mýtus vojny civilizácií. Západ proti zvyšku sveta. Mníchov: Marino.

Huntington, Samuel Philips (1996): Stret civilizácií. Pretváranie svetovej politiky v 21. storočí. Vyd. 5. Mníchov/Viedeň: Europa.

Huntington, Samuel Philips (1993): V strete civilizácií. https://www.zeit.de/1993/33/im-kampf-der-kulturen [14.06.2018].

Link, Werner (2001): Preusporiadanie svetovej politiky. Základné problémy globálnej politiky na prahu 21. storočia. Vyd. 3.  Mníchov: Beck.

Metzinger, Udo M. (2000): Huntingtonova diskusia. Diskusia o Huntingtonovom „strete civilizácií“ v žurnalistike. Kolín nad Rýnom: SH.