Pozri tiež: Wokeness

The post Snehová vločka first appeared on Hyperkulturell.de.

Od termínu k politickej otázke

V článku v „Süddeutsche Zeitung“ v roku 1998 použil politik CDU Jörg Schönbohm termín „Leitkultur“ ako priamy protiklad k „multikultúre“ a ako pokus o definovanie národnej identity (porovnaj ZIELCKE, SZ, 1998). Jörg Schönbohm predpokladá, že cudzinci sa odmietajú integrovať, a zavedenie Leitkultur považuje za nevyhnutné na ochranu hodnôt nemeckého základného zákona (porovnaj KOWITZ, SZ, 1998).

V októbri 2000 sa tohto termínu ujal Friedrich Merz, vtedajší predseda parlamentnej skupiny CDU, a požadoval pravidlá pre prisťahovalectvo a integráciu a v rámci toho aj jednotnú „liberálnu nemeckú Leitkultur“ (smerodajnú kultúru) pre Nemecko, pretože len tak môže fungovať integrácia (Merz, Die Welt, 2000). V dôsledku toho sa pojem „Leitkultur“ konotuje s konzervatívnym pohľadom na svet a tomu zodpovedajúcou migračnou politikou (EBD, SZ, 2000). Rovnako sa tento pojem interpretuje aj ako protiklad multikultúry.

Obnovený vzostup v diskusii o Leitkultur

Utečenecká kríza v roku 2015 dala otázke Leitkultur nový impulz. V roku 2017 Thomas de Maizière (vtedajší spolkový minister vnútra) napísal 10-bodový katalóg o Leitkultur v Nemecku, čím vyvolal obnovenú diskusiu (de Maizière, Bild am Sonntag, 2017).

Myšlienka definovanej Leitkultur ako usmernenia pre prisťahovalcov sa stretla s pozitívnym ohlasom najmä v silne konzervatívnych až pravicových táboroch. Napríklad parlamentná skupina AfD v durínskom krajinskom parlamente zverejnila pozičný dokument „Leitkultur, Identität und Patriotismus“ (vodcovská kultúra, identita a vlastenectvo), v ktorom napríklad vyzvala, aby „ochrana a podpora nemeckej vodcovskej kultúry bola zahrnutá ako štátny cieľ do durínskej ústavy a základného zákona“ (AfD parlamentná skupina, pozičný dokument: Leitkultur, Identität und Patriotismus, 2018).

Právnu úpravu týkajúcu sa Leitkultur sa nepodarilo presadiť na spolkovej úrovni. Základná myšlienka Leitkultur však bola začlenená do niektorých zákonov na úrovni spolkových krajín, ako napríklad do „Bavorského integračného zákona“, podľa ktorého majú vysielacie spoločnosti „prispievať k výučbe nemeckého jazyka a Leitkultur“ (FAZ, 2019).

Diskusia o Leitkultur klíči v médiách znova a znova. Philipp Amthor (CDU) sa napríklad pokúsil vytvoriť debatu o „Leitkultur“ svojou esejou „V dobrej kondícii? Unser Land braucht eine Leitkultur-Debatte“ (porovnaj Amthor, 2020, s. 5 a nasl.) sa Philipp Amthor (CDU) pokúsil o opätovný nápor, aby sa otázka Leitkultur opäť dostala do centra pozornosti.

Kritika „Leitkultur

Bassam Tibi sám hodnotí dve spoločenské diskusie o nemeckej Leitkultur (2000 – 2017) ako neúspešné (bpb.de, Tibi, 2017). Kritizuje, že jeho termín „Leitkultur“ sa používa bez konsenzu jeho prác, a tak sa „predpokladajú [neinformované] veci“(bpb.de, Tibi, 2017).

Okrem toho existenciu Leitkultur mnohí politici rozhodne spochybňujú a zásadne odmietajú. Radšej volajú po chápaní hodnôt a noriem reprezentovaných základným zákonom, ako je rovnosť alebo sloboda názoru (bpb.de, 2020). Komisár pre integráciu (od roku 2017) Aydan Özuguz (SPD) k tomu poznamenáva: „… pretože špecificky nemecká kultúra, okrem jazyka, jednoducho nie je identifikovateľná […]. Ústavné normy základného zákona poskytujú regulačný rámec pre spolužitie občanov […]“ (Özuoguz, Tagesspiegel Causa, 2017).

Napokon, po takmer 20 rokoch diskusií o Leitkultur sa vynára otázka, či má zmysel. Ruprecht Polenz (CDU) sa k tomu vyjadruje napríklad takto: „Zo všetkých týchto diskusií by sa vlastne dalo vyvodiť, že nie sú skutočne účelné. Mali by sme podporovať kultúru spolužitia.“ (Polenz, Deutschlandfunk, 2017).

Medzinárodná perspektíva

Aj na medzinárodnej úrovni sa čoraz viac rozprúdia diskusie o príslušnej Leitkultur. Tak je to aj v USA, kde sa prisťahovalci museli po stáročia prispôsobovať známej, bielej a protestantskej dominantnej kultúre. Napriek tomu americká spoločnosť zažíva štrukturálne zmeny v dôsledku rastúcej imigrácie občanov Latinskej Ameriky. Prostredníctvom nej sa nevyhnutne mení aj známa sprievodcovská kultúra.

O tejto zmene sa znovu a znovu intenzívne diskutuje, pretože liberálni aj politicky konzervatívni politici majú čoraz väčší záujem o nových prisťahovalcov ako o politickú silu vo viditeľne sa zmenšujúcej voličskej komunite (porovnaj Wergin, Die Welt, 2015).

Podobne aj v katolíckej cirkvi zohráva debata o Leitkultur stále znova dôležitú úlohu. Pápež František sa napríklad vyjadril: „Nemáme kresťanskú Leitkultur, už žiadna neexistuje! Už nie sme jediní, ktorí formujú kultúru, a nie sme ani prví, ani najviac počúvaní“ (FAZ, 2019).  Hlava cirkvi vyzýva k návratu ku katolíckej cirkvi a k milosrdnejšiemu prístupu k utečencom ako ku kresťanskému vedeniu kultúry (porov. Zeit online, 2019).

Literatúra

Parlamentná skupina AfD v durínskom krajinskom parlamente: Pozičný dokument: Leitkultur, Identität, Patriotismus. Erfurt, 2018

AMTHOR, Philipp: V dobrej kondícii? Naša krajina potrebuje diskusiu o Leitkultur, in: Hauptmann, Ralph &. Brinkhaus, Mark: Eine Politik für morgen, Die junge Generation fordert ihr politisches Recht. Freiburg, Herder Verlag, 2020 s. 5-6

KOWITZ: Strach z prevratu. In: SZ z 02.09.1998.

NOWAK, Jürgen: Leitkultur und Parallelgesellschaft – Argumente wider einen deutschen Mythos. Frankfurt a.M., 2006. s. 17

PAUTZ, Hartwig: Die deutsche Leitkultur: Eine Identitätsdebatte. In: Nová pravica, neorasizmus a snahy o normalizáciu. Stuttgart, 2005.

Tibi, Bassam: Európa bez identity? Kríza multikultúrnej spoločnosti. btb. 2000. s. 154

ZIELCKE: Cudzinci, keď sa stretneme. In: SZ z 27.6.1998.

Zoznam zdrojov

Spolkové ministerstvo vnútra, pre výstavbu a vnútorné záležitosti (2017), Leitkultur für Deutschland – Was ist das eigentlich?

https://www.bmi.bund.de/SharedDocs/interviews/DE/2017/05/namensartikel-bild.html

[posledný prístup: 18.08.2020].

Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (2020), Leitkultur: https://www.bpb.de/nachschlagen/lexika/das-junge-politik-lexikon/161369/leitkultur

[posledný prístup: 18.08.2020].

Spolková agentúra pre občianske vzdelávanie (2017), Leitkultur als Integrationskonzept :https://www.bpb.de/politik/extremismus/islamismus/255521/leitkultur-als-integrationskonzept-revisited

[posledný prístup: 18.08.2020].

Deutschlandfunk (2017), Debatte über Leitkultur:

https://www.deutschlandfunk.de/debatte-ueber-leitkultur-der-begriff-passt-nicht-in-eine.694.de.html?dram:article_id=385088

[posledný prístup: 18.08.2020].

Frankfurter Allgemeine Zeitung (2019), „Už nemáme kresťanskú Leitkultur“: https://www.faz.net/aktuell/politik/inland/papst-franziskus-keine-christliche-leitkultur-mehr-16547259.html

[posledný prístup: 20.08.2020].

Frankfurter Allgemeine Zeitung (2019), Bayerisches Integrationsgesetz teilweise verfassungswidrig:

https://www.faz.net/aktuell/politik/inland/bayerisches-integrationsgesetz-teilweise-verfassungswidrig-16516591.html

[posledný prístup: 18.08.2020]

Tagesspiegel Causa (2017), Leitkultur degeneruje na klišé byť Nemcom: https://causa.tagesspiegel.de/gesellschaft/wie-nuetzlich-ist-eine-leitkultur-debatte/leitkultur-verkommt-zum-klischee-des-deutschseins.html

[posledný prístup: 18.08.2020]

Welt (2015), Nová Leitkultur v USA: https://www.welt.de/print/wams/politik/article137938554/Die-neue-Leitkultur-der-USA.html

[posledný prístup: 20.08.2020].

Zeit online (2019), „Už nemáme kresťanskú Leitkultur“: https://www.zeit.de/gesellschaft/ausland/2019-12/papst-franziskus-ansprache-katholische-kirche-veraenderungen

[posledný prístup: 20.08.2020].

The post Leitkultur (vodiaca kultúra) first appeared on Hyperkulturell.de.

Catcalling označuje verbálne a paraverbálne výroky, ktoré sexualizujú dotknutú osobu a/alebo odkazujú na fyzické vlastnosti. Príkladom sú výroky ako: „Usmievaj sa, mladá ženská!“, „Nebuď taká, v tých šatách si o to koleduješ“, „Nadržaný zadok, ty pičo!“ alebo „Si krásna ako moje auto!“. (porovnaj CatcallsOfHildesheim 2020)

Sexuálne obťažovanie, pouličné obťažovanie, catcalling

Sexuálne obťažovanie, pouličné obťažovanie, obťažovanie cudzími osobami a catcalling nemožno od seba jednoznačne odlíšiť. Kým sexuálne obťažovanie zahŕňa aj fyzické útoky, pouličné obťažovanie sa týka skôr miesta obťažovania, a to verejného priestoru. Na druhej strane obťažovanie cudzími osobami určuje neexistujúci vzťah medzi páchateľom a obeťou. Sexuálne obťažovanie funguje ako zastrešujúci pojem, pod ktorý možno zahrnúť pouličné obťažovanie, catcalling a obťažovanie cudzincami.

Na tomto mieste treba poznamenať, že v takýchto kontextoch je lepšie hovoriť o sexualizovanom než o sexuálnom obťažovaní. V pozadí toho je skutočnosť, že nejde primárne o sexualitu, ale o obťažovanie; pojem „sexuálne obťažovanie“ je však vo všeobecnom používaní bežnejší.

Motivácia a vnímanie páchateľov

Páchatelia catcallingu majú rôzne motívy.

Významnú úlohu zohrávajú takzvané personálne faktory, ako aj situačné faktory (porovnaj Wesselmann/Kelly 2010, 452). Medzi situačné faktory Wesselmann/Kelly zaraďujú skupinovo špecifické normové konvencie a pocit páchateľov, že v skupine môžu konať anonymne a deindividuálne (ibid., 453). Okrem toho silný pocit príslušnosti k skupine znižuje prah zábrany obťažovať spoluobčanov (ibid., 457). Osobné faktory je zložitejšie definovať a ich váha zatiaľ nebola definitívne objasnená. DelGreco/Ebesu Hubbard/ Denes tu uvádzajú stratu moci ako vnútornú motiváciu obťažovania u prevažne mužských páchateľov; t. j. že páchatelia sa často snažia kompenzovať deficit moci, ktorý vnímajú, obťažovaním, aby sa zároveň cítili nadradení nad postihnutými (DelGreco/Ebesu Hubbard/ Denes 2021, 1419).

V sebahodnotení mužov páchateľov sa obťažovanie často nehodnotí ako také: catcalling títo muži chápu skôr ako pozitívny kompliment, ktorý má vyjadrovať uznanie a náklonnosť.

Dôsledky pre páchateľov – dôsledky pre obete

Pouličné obťažovanie má charakteristiky, ktoré sa prekrývajú so sexualizovaným obťažovaním, ako napríklad rodová špecifickosť (porovnaj DelGreco/Ebesu Hubbard/Denes 2021, 1420). Napriek tomu sa sexualizované obťažovanie z právneho hľadiska často rieši inak, ako sa naň nazerá zo spoločenského hľadiska/sugescie (porovnaj Fileborn., 224). V niektorých krajinách existujú zákony a návrhy zákonov, ktoré chránia zamestnancov a študentov v prípade sexualizovaného násilia, ale v prípade pouličného obťažovania je právny základ menší (porov. Sonntag 2020).

V prípade trestných činov pouličného obťažovania a najmä catcallingu sú preto právne možnosti konania podľa súčasného právneho základu obmedzené.

Na druhej strane dotknuté osoby veľmi trpia nevyžiadanou pozornosťou, ktorej sa im dostáva. V snahe vyrovnať sa s tým majú niektoré obete sklon k sebaobjektivizujúcemu správaniu a/alebo k poruchám príjmu potravy, keďže nežiaduce komentáre často odkazujú na telo obetí a sexualizujú ho, takže tento pohľad na vlastné telo si osvoja aj obete (Fairchild 2008, 355).

V niektorých oblastiach výskumu sa v súčasnosti predpokladá, že negatívne dôsledky, ktoré z toho vyplývajú, ako napríklad depresie alebo poruchy príjmu potravy, dokonca odôvodňujú uznanie pouličného obťažovania a najmä obťažovania cudzími osobami ako samostatnej formy diskriminácie žien a osôb, ktoré sa považujú za ženy (ibid.).

Obťažovanie kriedou: Kréda späť

Catcalling a pouličné obťažovanie je problém s medzinárodným dosahom a štúdie ukazujú, že na celom svete už bolo a/alebo je pouličným obťažovaním postihnutých najmenej 65 % žien (niekedy až 90 %) (porovnaj DelGreco/Ebesu Hubbard/ Denes 2021, 1403).

Hoci k týmto činom dochádza denne na verejných priestranstvách, často trvajú len niekoľko sekúnd, a preto nie je vždy ľahké ich pochopiť. Tu prichádzajú na rad aktivisti kolektívu Chalk Back. Chalk Back je medzinárodné hnutie vedené mladými ľuďmi. Aktivisti používajú kriedové umenie vo verejnom priestore na boj proti catcallingu a pouličnému obťažovaniu tým, že takéto zážitky dokumentujú priamo na mieste komerčnými pouličnými kriedami – tam, kde sa stali (ibid.). Týmto spôsobom znovu získavajú priestor pre dotknuté osoby, ktoré sa kvôli týmto skúsenostiam môžu začať vyhýbať daným miestam, a zviditeľňujú obťažovanie pre všetkých – zatiaľ čo inak okamžite zaniká a stáva sa neviditeľným pre širokú verejnosť v momente, keď sa o ňom hovorí.

Aby akcie s umývateľnými kriedami získali určitú trvalosť, zdieľajú fotografie svojho kriedového umenia na sociálnych sieťach, najmä na Instagrame.

Tým iniciujú diskusie o catcallingu a obťažovaní na verejných priestranstvách, ako aj na sociálnych sieťach a zvyšujú povedomie o tejto problematike, a to aj na workshopoch. Na základe instagramového účtu @catcallsofnyc sa každý účet Chalk Back nazýva @catcallsof*location*. Aktivity Chalk Back je teraz možné sledovať na 6 kontinentoch, v 49 krajinách a vo viac ako 150 mestách.

The post Catcalling first appeared on Hyperkulturell.de.

Pojem xenofóbia pochádza z gréckeho xénos „cudzinec“ a phóbos „strach“. Strach z cudzieho sa vzťahuje na odmietavé postoje a správanie voči všetkému, čo sa javí ako cudzie a je vnímané ako ohrozujúce, v rozpore s vlastnou „normálnosťou“.

Xenofóbia je namierená proti ľuďom, ktorí sa odlišujú od vlastnej „normy“ z dôvodu ich pôvodu (xenofóbia), náboženstva (napr. antisemitizmus) alebo farby pleti (rasizmus).

Evolučné biologické vysvetlenia

Psychológ a výskumník úzkosti Borwin Bandelow vysvetľuje, že „fóbia […] je prehnaný, bezdôvodný strach, v tomto prípade z cudzích ľudí“. Strach z cudzincov sa snaží rekonštruovať z hľadiska evolučnej biológie a hovorí: „Vo vývojovej histórii bolo pravdepodobne výhodou prežitia zhromažďovať sa, brániť vlastný kmeň a zabíjať príslušníkov iných kmeňov“ (Höhn 2015). Nedôvera voči iným spoločnostiam bola teda v minulosti celkom opodstatnená, aby sa zabezpečili vzácne zdroje, ktoré boli nevyhnutné na prežitie.

Zmenené základné podmienky

Dnes sa základné podmienky zmenili; ľudské práva a zásady rovnosti tvoria základ nášho spolužitia. Xenofóbia podporuje vylúčenie, nerovnaké zaobchádzanie, diskrimináciu, vyhrážky a násilie. Aj sociálnovedné štúdie poukazujú na značné prieniky medzi xenofóbiou a rasizmom (porovnaj Vedder/ Reuter 2008, 202).

Xenophobia̶̶̶̶̶̶̶̶̶̶̶ – problematický pojem.

V tomto kontexte je zrejmé, prečo môže byť výber terminológie problematický, pretože určenie cudzosti a cudzinectva je subjektívne, svojvoľné a náladové. Okrem toho tento termín obracia perspektívy: „V skutočnosti však trestný čin nie je spáchaný preto, že obeť má určitú vlastnosť alebo pôvod, ale preto, že páchateľ má určitý postoj“ (porovnaj BAMF 2013, 46).

Literatúra

Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (2013): Noví nemeckí mediálni tvorcovia. Dokumentácia zo seminára. Nové pojmy pre prisťahovaleckú spoločnosť. Norimberg. http://www.neuemedienmacher.de/wp-content/uploads/2014/04/Tagungsdokumentation-NDM-Begriffe-2013.pdf [25.04.2018].

Höhn, Franziska (2015): Xenofóbia. Die Angst vor dem Fremden schlummert in jedem. https://www.welt.de/gesundheit/psychologie/article147372371/Die-Angst-vor-dem-Fremden- schlummert-in-jedem.html [25.04.2018].

Vedder, Günther/ Reuter, Julia (2008): Glosár: Riadenie rozmanitosti a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom. Trevírske príspevky k manažmentu rozmanitosti. Rainer Hampp Verlag, 2. vyd. Mníchov/ Mering.

The post Xenofóbia first appeared on Hyperkulturell.de.

Pozri tiež: Zrušiť kultúru

The post Wokeness first appeared on Hyperkulturell.de.

Schulz von Thun (1989) spojil „štvorec hodnôt pochádzajúci od Nicolaia Hartmanna (1926) a ďalej rozvinutý Helwigom (1967) s myšlienkou rozvoja pre obavy z medziľudskej komunikácie a rozvoja osobnosti“. (Schulz von Thun, n.d.)

Rozvojový štvorec je založený na štyroch hodnotách, ktoré je potrebné udržiavať v dynamickej rovnováhe. Medzi hornými pozitívnymi hodnotami, ako je prívetivosť a rezervovaná zdržanlivosť, existuje pozitívne napätie/komplementárny vzťah. Vertikálne k nim sú devalvujúce prehnanosti, ako napríklad bujará odmeranosť a odmietavá nevrlosť. Spojenie medzi nižšími nehodnotami predstavuje únik medzi jednou nehodnotou do ďalšej nehodnoty, keď nie je dostatok síl prepracovať sa do vyšších pozitívnych hodnôt. To sa môže stať, ak jedna nehodnota, napríklad búrlivá odstupčivosť, nie je druhou osobou dobre prijatá a človek dospeje k záveru, že musí urobiť presný opak, a tak prejde do druhého extrému. Uhlopriečky v modeli predstavujú opačné protiklady medzi hodnotou a nehodnotou.

Model pomáha vysvetliť aj medzikultúrne konflikty a môže sa použiť pri diskusiách o stanovení cieľov.

Literatúra

Schulz von Thun, Friedemann (n.d.): das Werte- und Entwicklungsquadrat. https://www.schulz-von-thun.de/die-modelle/das-werte-und-entwicklungsquadrat [13.01.2021].

Schulz von Thun, Friedemann (2010): Kvadrát hodnôt a rozvoja. Nástroj na analýzu komunikácie a rozvoj osobnosti. In: TPS. Leben, Lernen und Arbeiten in der Kita 9, 13-17.

The post Štvorec hodnôt a štvorec vývoja first appeared on Hyperkulturell.de.